Inštruktorská minútka: Myslím si, že mám šťastie

GILŠ minútka
290

V roku 2020 svet zasiahla pandémia koronavírusu. Bol som rozumný, neuveril som konšpiráciám o čipoch a dal som sa zaočkovať. V roku 2022 Rusko zahájilo inváziu na Ukrajinu. Bol som rozumný, neuveril som konšpiráciám, zapol som kritické myslenie a odsúdil agresiu Ruska. Avšak, som ozaj tak náramne rozumný alebo mám vlastne šťastie?

Nemyslím si, že mám mandát na pravdu. Nie som epidemiológ ani historik, no i tak si utváram názory. Ako viem, že sú „správne“? Kritické myslenie nám môže v istých prípadoch pomôcť – napríklad odhaliť protirečenie, argumentačný faul, či zistiť, kto je autorom danej informácie a či mu možno veriť. Nie sme však odborníci a musíme si priznať, že nevieme na 100% zhodnotiť pravdivosť informácií, ktoré nájdeme alebo ktoré nájdu nás. Samozrejme, môžeme pátrať ďalej a snažiť sa veciam rozumieť viac, no odborníkom na všetko sa nestaneme nikdy. Vždy sa napokon dostaneme do bodu, kedy musíme urobiť krok slepej dôvery a rozhodnúť sa, čo budeme považovať za pravdu.

Myslím si, že mám šťastie. Šťastie na to, že mám vo svojom okolí veľa ľudí, ktorým môžem dôverovať. Z veľkej väčšiny sú to skauti a som rád, že práve skauti sú mojou „bublinou,“ ktorá ovplyvňuje moje názory. Spoločné hodnoty nám pomáhajú mať medzi sebou nastavenú akúsi základnú hladinu dôvery o čosi vyššie, než je medzi ľuďmi bežné, čo nám uľahčuje tvorbu priateľstiev, tímov a komunít. 

Som presvedčený, že táto (možno nenápadná) pavučina dôvery medzi nami, naprieč celým skautským hnutím, je prínosná aj pre spoločnosť ako takú. Bráni nám v upadnutí do izolácie, neschopnosti prijať iný názor či strate viery v dobro. Zveľaďujme a rozširujeme našu sieť dôvery a učme to našich členov, a snáď sa nám podarí zanechať aj takto svet lepším miestom, než sme ho našli.

Prečo som šiel na GILŠ 2023?  Dlho som sa sústredil na službu zboru, pretože vnímam, že treba začínať od najužšej komunity a postupne sa zoznamovať so širším okolím. Cítil som, momentálne som už svoju hlavnú prácu v zbore urobil. Cítil som míľnik, križovatku. GILŠ som považoval za jednu z možných ciest – cestu, ktorá vedie k ďalšej službe a k prispeniu do rozvoja SLSK. Tá cesta voňala ako vzdelávanie a mne vzdelávanie veľmi vonia.

Autor: Adam Jakubička – Tyči