Ľudia tak trochu strácajú nádej a myslia si, že sa už budeme mať len horšie

GILŠ minútka
219

Prechádzky v sobotu podvečer bývajú u mňa priestorom na hlboké aj povrchné premýšľanie. Väčšinou je to analyzovanie a pochybovanie, prehodnocovanie a premieľanie udalostí posledných týždňov a niekedy aj mesiacov. Prispievam dostatočne k zlepšeniu sveta? A čo to znamená dostatočne?

Za svoj skautský život som zatiaľ stretla množstvo veľmi inšpiratívnych skautov a skautiek. Stále však vo mne rezonujú najmä tie skautky, ktoré som mohla chvíľu sprevádzať v oddiele alebo v rámci líderky. Veľmi ma teší, keď sa po nejakej dobe stretneme, niekedy úplne náhodne a inokedy plánovane a rozprávame sa o živote. O veľkých úspechoch, ktoré sa im podarili, ale aj o neúspechoch a sklamaniach, ktoré v tom živote tak nejak nevyhnutne sú.

Vnímam, že sú na ceste za krásnymi cieľmi a so zapálením robia to, v čom sú výnimočné. Viaceré z nich už nie sú aktívne v skautskom oddiele, ale vo väčšine rozhovorov aj tak zaznie: “Vieš, tie naše expedície s batohmi po Slovensku, na to doteraz rada spomínam.” Alebo: “Tie akcie, ktoré sme spolu organizovali, to boli veľké veci.” Naozaj boli. Verím, že toto je ono. Tá podstata skautingu, o ktorú nám spoločne ide.

Môžeme zapáliť v nejakej duši plamienok dobrodružstva, popostrčiť k sebadôvere, povzbudiť k snom a potom vidíme tie hromady dobra, ktoré sa dejú. Kladieme si na seba nároky – to je dobré, ale musíme sa raz za čas zastaviť a zhodnotiť. Je to dôležité neustále si pripomínať aj v kontexte dnešnej spoločenskej nálady, kedy prevažuje všeobecná skepsa a sklamanie.

Ľudia tak trochu strácajú nádej a myslia si, že sa už budeme mať len horšie. V dejinách sa však vždy diali aj nepríjemné a zlé veci. Nenechajme sa preto ovplyvniť pocitom, že nerobíme pre tento svet dosť. Hoci bývame sklamaní, že mladí ľudia niekedy odchádzajú zo skautingu, nezabúdajme, že plamienky sme už zapálili. Naučme sa držať hlavu hore a hľadieť vpred, lebo tam sú výsledky našej práce.

Prečo som šla na GILŠ 2023? Pre GILŠ som sa rozhodla, aby som mohla sama rásť, načerpať a následne odovzdávať ďalej hodnoty, ktoré sa mi v skautingu stali blízkymi – dobrodružstvo, vzdelávanie a ľudskosť.

Autorka: Alžbeta Fedorová – Betula