Určite sme mnohí, ak nie všetci, zachytili, že jednou z tém prítomných v spoločnosti sú medvede a ich stretnutia s človekom. Názorov a argumentov na ich obhajobu je dostatočne veľa, aby sme si o tom vedeli prečítať prakticky kdekoľvek. V rozhovore, ktorý sme pre vás pripravili, sa chceme pozrieť na to, aký má súčasný stav populácie medveďa na skautské tábory a ako takémuto stretnutiu predchádzať či ako reagovať ak k nemu naozaj dôjde.
Ahoj, Majo, medvede sa v posledných rokoch dostali ako téma do popredia natoľko, že o nich debatujú odborníci aj verejnosť. Aký vzťah máš k téme medveďa na Slovensku ty?
Medveďom som sa venoval už počas svojho štúdia na vysokej škole. Vyštudoval som ekosozológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Obe moje záverečné práce boli venované medveďom. Popri štúdiu som bol však aj aktívnym skautom. Ako vodca oddielu som sa podieľal na organizácii množstva letných táborov, takže obe tieto témy, skauting aj medvede, sa vo mne akosi prepojili.
Zrejme toto prepojenie zafungovalo, keďže sa tvoje ďalšie kroky od medveďa nevzdialili.
Medveďom som sa následne venoval aj počas svojho pôsobenia na riaditeľstve Štátnej ochrany prírody SR, kde som mal na starosť koordináciu Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Mojou úlohou bolo rozvíjať zásahový tím a stanovovať metodické postupy uplatňované po nahlásení výskytu medveďa v zastavanom území. So svojimi kolegami som sa zúčastňoval na plašení medveďov aj na ostrých akciách , k de sme problémové medvede museli odchytiť a v spánku eutanazovať. Aj to bola súčasť mojej práce, ktorej cieľom bolo chrániť ľudí, ale aj medvede. Po mojom odchode na rodičovskú dovolenku som problematiku medveďa sledoval viac z ústrania, no nástupom na Ministerstvo životného prostredia SR som sa začal medveďom opäť intenzívnejšie venovať. Asi preto sa tu dnes spolu o medveďoch rozprávame.
K 31. marcu 2020 bola populácia na úrovni 2 760 medveďov, čo bol 300 % nárast oproti roku 2000. Dnes ich podľa rezortu je niečo cez 3– tisíc. Je medializácia témy medveďa opodstatnená? (zdroj: www.enviroportal.sk)
Skôr ako ti odpoviem na tvoju otázku, musím aspoň stručne zhodnotiť relevanciu údajov, ktoré spomínaš. Ide totiž o údaje poľovných združení, ktoré sa každoročne vykazujú v rámci nahlasovania jarných kmeňových stavov poľovnej zveri. Nejde však o vedecké dáta, ale o sumarizáciu hlásených počtov medveďa v jednotlivých poľovných revíroch, ktoré sú zaťažené veľkou mierov duplicity, teda opakovaného započítania identických jedincov. V minulosti sa totiž predpokladalo, že medvede pre svoj život využívajú územia o veľkosti do 30 km2. Moderné vedecké metódy však ukázali, že medvede majú rozsiahle domovské okrsky, ktorých výmera sa pohybuje nie v desiatkach, ale v stovkách kilometrov štvorcových. Medvede pritom nerešpektujú hranice poľovných revírov, a preto sa stáva, že jedného medveďa započítajú poľovníci aj v piatich či desiatich revíroch a celkový počet medveďov je tak významne nadhodnotený.
Štatistické údaje, ktoré spomínaš, pritom nereflektujú ani na vedeckú štúdiu, ktorá skúmala stav populácie medveďa v rokoch 2013 – 2014. Išlo o prvý vedecký odhad početnosti medveďa na Slovensku, ktorý bol založený na genetických analýzach a ktorý zistil, že v rokoch 2013 – 2014 sa na našom území vyskytovalo 1 023 – 1 489 medveďov. Poľovníci pritom v tomto období vykázali stavy medveďa na úrovni 2 069 jedincov. Najnovšie genetické analýzy Karlovej univerzity v Prahe, ktorých výsledky boli publikované v roku 2023, odhadujú, že v súčasnosti na Slovensku žije 1 012 – 1 275 medveďov, čo z hľadiska evolučnej genetiky predstavuje populáciu na hrane minimálnej životaschopnej populácie.
Vnímať teda medializáciu ako opodstatnenú?
Na tvoju otázku, či je medializácia problematiky medveďa opodstatnená, odpoviem áno, avšak mala by byť založená viac na empirických poznatkoch, ako na pocitoch ľudí, ktorí sú v jednej chvíli hokejovými trénermi a o týždeň odborníkmi na virológiu. Súčasné, nebojím sa povedať až strašenie, totiž žiadne pozitíva do riešenia problémov s medveďmi neprinesie, naopak, môže byť kontraproduktívne.
Zdá sa, že stretnutia s medveďom sú stále častejšie, a vidieť medveďa v horách sa dá rovnako ako v obývanej oblasti. Treba sa viac obávať stretnutia v prírode alebo v dedine či meste?
Tvrdiť , že stretnutia s medveďmi sú stále častejšie, by bolo veľmi zjednodušujúce. Ľudia sa s medveďmi stretávali aj v minulosti. Prípady kontajnerových medveďov boli napríklad zaznamenané už v 60. rokoch 20. storočia. Vo Vysokých Tatrách začal problém pravdepodobne narastať so zvyšovaním počtu návštevníkov, čo malo za následok tiež nárast objemu komunálneho odpadu, ktorý bol pre medvede ľahko dostupný. Rovnako prichádzalo v minulosti aj k útokom medveďov na ľudí. V roku 1987 bolo na území Slovenska medveďmi zranených 11 ľudí, počet medveďov sa pritom odhadoval na približne 600 jedincov. V roku 2023 zranili medvede 12 osôb, to, čo sa však oproti roku 1987 výrazne zmenilo, je práve medializácia týchto prípadov, ktorá je najmä po vzniku sociálnych sieti neporovnateľná. Ak sa v dnešnej dobe niekde zjaví medveď, je toho plný internet. Ten však v osemdesiatych rokoch neexistoval.
Ako na stretnutie s človekom reagujú medvede?
Medvede sa stretnutiu s človekom snažia vyhnúť. Počas dňa, keď narastá aktivita ľudí v prírode, sa medvede správajú viac stacionárne a odpočívajú na miestach, kde nájdu pokoj. Ak však človek vyruší odpočívajúceho medveďa, môže to vyvolať jeho útok. V takýchto prípadoch ide o obrannú reakciu, ktorá nastáva pri prekonaní jeho únikovej (reakčnej) vzdialenosti. Ak totiž medveď usúdi, že pred hrozbou už nestihne ujsť, rozhodne sa s narušiteľom bojovať. Správanie medveďov, ktoré sú na ľudí zvyknuté a schádzajú do intravilánu, je však často odlišné od správania divokých medveďov. Ak sa medveď opakovane dostane do obývanej oblasti a nepocíti negatívnu spätnú väzbu od človeka, začne mu dôverovať. Odborná literatúra, ale aj moje osobné skúsenosti potvrdzujú, že medvede zvyknuté na človeka sa nesprávajú pri blízkom strete tak agresívne ako divoké medvede, ktoré každé stretnutie s človekom môžu vyhodnotiť ako bezprostrednú hrozbu. Dodnes si pamätám medvedicu so štyrmi mláďatami, ktorá pravidelne schádzala ku kontajnerom vo Vysokých Tatrách. Bola to stará medvedica, ktorá sa ľudí vôbec nebála, a na odpadky učila aj svoje medvieďatká. Niekoľko krát sme sa ju s kolegom pokúšali plašiť a často nás pustila len na pár krokov od seba. Nikdy sa pritom nesprávala agresívne ani nemala tendenciu útočiť, hoci sme sa jej snažili dať dôrazne najavo, že jej prítomnosť je neželaná. Týmto, samozrejme, nechcem povedať, že k medveďom, ktoré chodia do intravilánu, sa môžu ľudia približovať. Určite nie. Snažím sa len vysvetliť, že stretnutie s divokým a habituovaným medveďom môže byť rozdielne v tom, ako na nás bude medveď reagovať, pričom jeho reakciu podmieňuje práve to, či sa nás bojí, alebo nie.
Treba sa báť stretnutia s medveďom viac ako s inými zvieratami?
Ľudia by mali mať rešpekt pred každým zverom, no prirodzene sa bojíme viac tých zvierat, ktoré majú veľké telo, špicaté zuby a ostré pazúry. Ak by sme išli teraz spolu na ulicu a desiatich ľudí by sme sa opýtali, či sa boja viac jeleňa, alebo medveďa, maco by celkom určite „vyhral“. Jeleň pri tom na Slovensku usmrtil 4 ľudí, zatiaľ čo medveď preukázateľne jedného. Pes, najlepší priateľ človeka, zabil za posledných dvadsať rokov 18 ľudí, a predsa nespôsobuje pes behajúci po meste takú paniku ako medveď. Paradoxné je, že podľa oficiálnych údajov štatistického úradu má aj krokodíl či aligátor, ktorý sa u nás v prírode nevyskytuje, na svedomí viac smrteľných zranení ako medveď. Nebezpečné sú aj diviaky, ktoré na rozdiel od medveďov zranili ľudí aj v ich vlastnej záhrade. V roku 2021 napríklad zaútočil asi 200- kilový diviak na muža v Čachticiach, ktorého vážne zranil. Aj samotní poľovníci pritom voľakedy hovorili: „ Keď ideš loviť medveďa, upovedom lekára, keď ideš poľovať na kanca, upovedom hrobára.“ Útok vlka na človeka je na našom území mimoriadne vzácnym javom.
Dá sa v lese vyhnúť stretnutiu s medveďom?
Áno, existuje niekoľko zásadných pravidiel, ktorých dodržiavanie minimalizuje riziko stretnutia s medveďom. Najdôležitejšie je dať o sebe v lese vedieť, aby sme medveďa neprekvapili. Ak medveď človeka započuje, utečie. Rovnako dôležité je pohybovať sa po značených turistických chodníkoch a vyhýbať sa hustým porastom, kde medvede počas dňa oddychujú. Medvede sa totiž frekventovaným trasám vyhýbajú. Pri turistike je dôležité vnímať svoje okolie. Bežec, ktorý má v horách nasadené slúchadlá a vypeckovanú hudbu, asi ťažko zaregistruje výstražné zvuky medvedice s mláďatami. Tá, samozrejme, následne zaútočí, ak človek jej výstrahu nerešpektuje. Aj voľne pustený pes môže medveďa vyprovokovať a potom v strachu priviesť k svojmu pánovi. Psa preto treba mať vždy na vôdzke.
Každé stretnutie medveďa je špecifické. Sú však nejaké zásady, ako sa zachovať, prípadne ako správne vyhodnotiť situáciu?
Ak sa s medveďom stretneš, najdôležitejšie je skúsiť zachovať pokoj. Medvede sa pri stretnutí s človekom zvyknú postaviť na zadné nohy, nejde však o prejav agresivity, ale o snahu získať lepší rozhľad. To najlepšie, čo môžeš v takejto situácii urobiť, je ostať pokojne stáť. Kričanie, prudké pohyby alebo snaha o útek by mohli viesť k útoku. Skupina by sa rozhodne mala snažiť ostať pokope. Aj štatistiky ukazujú, že obeťou útoku sú najčastejšie osamotení jedinci. Aj keď medvede nemajú vyvinuté mimické svalstvo, svoju nervozitu nám vedia dať jasne najavo. Ak medveď kýve hlavou, fučí alebo hrabe labou, treba pomaly ustupovať. Medvede pri stretnutí s človekom často útok len predstierajú, aby dali najavo svoju nespokojnosť s prítomnosťou človeka. Medveď urobí proti tebe krátky výpad a potom prudko zastaví. Stále je najlepšie ustupovať. Ak však medveď nezastavuje, treba použiť medvedí sprej. Ten treba mať však vždy po ruke, lepší je určite na opasku ako v batohu. V prípade, že sprej medveďa nezastaví alebo ho nie je možné použiť, treba si ľahnúť na brucho a rukami si chrániť hlavu a krk. Takzvaná „hra na mŕtveho“ je totižto formou pasívnej obrany, ktorej cieľom je minimalizovať trvanie útoku aj rozsah a závažnosť zranení. Rekonštrukcie medvedích útokov potvrdzujú, že ľudia, ktorí sa rozhodli s medveďom aktívne bojovať, utrpeli často vážnejšie zranenia v porovnaní s tými, ktorí ostali pasívni a s medveďom nebojovali.
Ako skauti vchádzame často do teritórií rôznej zveri a rátame s tým, že sa bude pohybovať v našom okolí. Pri medveďovi však chceme toto riziko minimalizovať. Aké zásady by sme mali na táboroch dodržiavať, aby sme zbytočne nezvyšovali šancu tejto návštevy?
Asi ťa neprekvapím, ak poviem, že najdôležitejšie je sa zamerať na správne skladovanie potravín a nakladanie s odpadom. To najjednoduchšie, čo sa dá urobiť, je minimalizovať tvorbu kuchynského odpadu. Ak skauti zjedia všetko, čo sa v táborovej kuchyni navarí, nebude treba zakladať odpadovú jamu, ktorá môže byť potenciálne najväčším lákadlom pre medveďa. Apelujem teda na táborových kuchárov, aby varili tak dobre, že stravníci nebudú chcieť nič vyhadzovať. Ak je však odpadovka nevyhnutná, odporúčam ju vykopať v dostatočnej vzdialenosti od táboriska (cca 100 m) a od tých častí tábora, ktoré sú účastníkmi využívané aj v neskorých večerných a nočných hodinách. To posledné, čo by si totiž asi chcel na tábore zažiť, je stretnúť sa s medveďom v noci cestou na latrínu. Pach odpadovej jamy je potrebné minimalizovať. Treba ju pravidelne prekrývať zemou alebo používať prostriedky na biologickú neutralizáciu zápachu bez aromatických látok. Dôležité je tiež udržiavať táborisko v neustálej čistote. Kotlina so zaschnutými zvyškami guľáša môže byť totiž tiež pre maca zaujímavým lákadlom. Kuchynský riad po vrení a stravovaní je potrebné dôkladne umývať. Potraviny, najmä tie voňavé, odporúčam skladovať v uzavretých boxoch. Aj odpad je potrebné uskladňovať tak, aby bol minimalizovaný jeho zápach. Ak je to však možné, istejšie je ho pravidelne odvážať z táboriska preč.
Je šanca kontaktu s medveďom na tábore vysoká?
Myslím si, že šanca je pomerne nízka. Počas môjho pôsobenia v zásahovom tíme si spomínam len na jeden prípad, keď sa v bezprostrednej blízkosti skautského tábora objavil medveď. Bolo to v roku 2019 pri potoku Hučava nad Očovou, kde táborili skauti 89. zboru Cuprum. Chlpáč však len prešiel okrajom lúky k potoku a k stanovej časti tábora sa nepriblížil. Nedávno som sa dopočul, že maca pri tábore mali údajne vidieť aj skauti táboriaci v oblasti Turca. Bližšie informácie však k tejto udalosti nemám. Riziko stretnutia s medveďom počas skautského výletu je tiež malé. Skupinu pohybujúcu sa lesom medveď ľahko zaregistruje a odbehne preč. Stretnutie s medveďom je pravdepodobnejšie, ak ide človek lesom potichu, čo je však v prípade skupiny plnej vĺčat či včielok prakticky nemožné.
Žiadna prevencia však nie je 100 %. Čo robiť v prípade, že sa táto šelma ocitne v bezprostrednej blízkosti tábora?
Medveď sa v priestoroch tábora alebo v jeho bezprostrednom okolí môže vyskytnúť z rôznych príčin, tým najhorším variantom však je, že v tábore hľadá potravu. Medvede dokážu počas dňa prejsť desiatky kilometrov. Ak nájdeš medvedie stopy v okolí táboriska, nie je dôvod na paniku. Medveď pravdepodobne okolo tábora len prešiel a už sa nevráti. Takúto situáciu netreba nikam hlásiť, je však dobré presvedčiť sa, či sa maco nedostal k odpadovke. V prípade, že stopy naznačujú, že sa medveď kŕmil z odpadovej jamy alebo požieral odpad, je pravdepodobné, že sa vráti. V takejto situácii by som odviezol z táboriska všetok odpad a odpadovú jamu poriadne zahrabal. Možno by som v nej predtým založil aj oheň, aby sa tuhé zložky kuchynského odpadu úplne zlikvidovali. Výskyt medveďa by som oznámil zásahovému tím. Určite by som tiež ukončil všetky výzvy, ktoré prebiehajú mimo tábora, a zrušil by som plánovaný nočný program. Nočnú stráž by som nasledujúce noci nechal na starších skautoch a roveroch. V prípade, že bol táborovému vodcovi ohlásený skautský prepad, nemal by ho určite zabudnúť hneď odvolať.
Dnes sú už za rozumnú cenu dostupné napríklad spreje proti medveďovi. Je vhodné mať niečo takéto poruke napríklad na tábore či pri prechádzke lesom?
Jednoznačne. Sprej proti medveďom je podľa vedeckých štúdií účinným prostriedkom na odvrátenie útoku medveďa. Podľa štúdie, ktorá skúmala priebeh viac ako 80 incidentov ľudí s medveďmi na Aljaške, odvrátil sprej útok medveďa až v 92 % prípadoch. Až 98 % ľudí, ktorí sprej použili, nebolo pritom medveďom nijako zranených. Ja nosím medvedí sprej tiež. Považujem ho za účinnejší prostriedok než strelnú zbraň. Tú totiž človek musí nie len stihnúť na medveďa vytasiť, ale aj dobre namieriť. Použitý kaliber pritom musí mať vysoký zastavovací účinok alebo musí ísť o strelu, ktorá medveďa hneď usmrtí. Ak sa tak totižto nestane, strelec môže mať ešte väčší problém, ako keby po medveďovi nevystrelil vôbec.
Ako sa podľa teba bude táto problematika meniť v budúcnosti?
To, či bude stretnutí s medveďom pribúdať a ako tieto stretnutia dopadnú, závisí od nás – ľudí. Nedovolím si prognózovať ďalší vývoj, avšak určite by som si prial, aby štát nepodceňoval dôležitosť preventívnych opatrení a začal sa konečne venovať systematickému vzdelávaniu verejnosti. Práve to sú podľa mňa kľúčové prvky v riešení problémov s medveďmi, ktoré, a to treba objektívne priznať, na Slovenku máme. To, že sa dnes spolu o medveďoch rozprávame, by asi malo tvoriť aj základ akejsi transformácie skautských táborov. V oblastiach Severnej Ameriky už cele roky napríklad používajú špeciálne kovové boxy na skladovanie potravín. Tie sú dostupné v každom kempe, kde hrozí výskyt medveďa. Viem si celkom dobre predstaviť reakciu amerických skautov, ktorým by si ukázal odpadovky, ktoré sa na našich táboroch bežne používajú. Myslím si preto, že je nad čím uvažovať aj čo zlepšovať.
Ďakujem za príjemný rozhovor.
Ako môžeš prechádzať návšteve medveďa na svojom tábore?
…alebo ti zostane na tvári takýto výraz (fotka)
- Správne uchovávaj potravu v kuchyni tak, aby aromatické potraviny boli v uzavretých nádobách.
- Minimalizuj kuchynský odpad a správne vyber miesto pre odpadovku.
- Udržuj hygienu v kuchyni a dbaj, aby bol riad poriadne umytý.
- Odpadovku pravidelne zasypuj zemou a zváž aj možnosť neutralizovania zápachu
- Ak si videl známky prítomnosti medveďa, zváž, či netreba upraviť program (nočná hra, výzvy, prepady).
- Buď pokojný a rozvážny.
