V knihe Listy Jurovi (Velen Fanderlik) na jednom mieste Akela píše: „Bonus vir semper tiro – Pravý muž je stále žiakom.“ Lebo pravdou je, že sa učíme celý život. Každý jeden deň si pre nás pripraví vždy niečo nové. No a formovaniu našej osobnosti pomáha aj široké portfólio skautských kurzov a možností vzdelávať sa.
Kolobeh vedomostí
Spomínam si na jedno zamyslenie brata Gekona z lesnej školy SELŠ, kde sme od účastníkov chceli, aby boli ako špongie. Aby do seba absorbovali všetko, čo im je na skautskom kurze ponúkané. Tie hodiny prednášok s ostrieľanými lektormi či silné momenty pri aktivitách za hranicou pohodlia. Jednoducho naplnený čas, ktorý môže účastník prežiť a odniesť si z neho toľko, koľko špongia dovolí. A výhodou je, že táto špongia môže mať neobmedzenú kapacitu. Závisí to len od nášho prístupu.
Načo vôbec nasávať?
Prirovnanie k špongii má viacero rozmerov. Jeden z nich je ten, že čím viac sme ochotní prijímať, tým viac dokážeme rozširovať svoje vzdelanie a rozvíjať svoju osobnosť. Napríklad z diskomfortných situácií, do ktorých nás niekto cielene voviedol, aby posunul naše limity. Alebo od skúsenejších členov. Veď medzi nami skautmi sa ukrývajú odborníci na rôzne témy: od zdravotníkov a hasičov cez geológov a prírodovedcov, kuchárov, kreatívcov, učiteľov a psychológov až po šikovných bankárov či právnikov. Druhým rozmerom je práve moment, keď všetky nadobudnuté vedomosti či životné múdrosti odovzdávame ďalej našim členom v organizácii. A začína to už na družinovkách, kde deti dokážu prijímať všetko od svojich vodcov/vodkýň. Ako E. T. Seton píše: „Nepoznám väčšie potešenie, ako ukazovať druhým veci, ktoré pre mňa tak veľa znamenajú. Možno že i ty ich budeš považovať za najlepšie a najtrvalejšie veci v živote a pochopíš, prečo som v Dvoch divochoch napísal: ‚Pretože som poznal trýzeň smädu, chcel som vyhĺbiť studňu, z ktorej by mohli piť aj iní.‘“ (Kniha lesnej múdrosti)
Fenomén dobrovoľnosti
Ako učiteľ na strednej škole som bol konfrontovaný s tým, že žiaci nechceli chodiť do školy, nechcelo sa im učiť ani plniť zadania. Dodnes sa v tom veľa nezmenilo. Zároveň tu ostali všetky tie slová o tom, prečo je potrebné sa vzdelávať, ako to zabezpečí spokojný život a bohatstvo, ako premení sny na realitu atď. Je to zvláštny fenomén, keď si uvedomujeme význam vzdelávania sa, ale nechce sa nám robiť to, čo iní vyžadujú, aj keď môže byť ich úmysel akokoľvek dobrý. Systém skautského vzdelávania má jasne dané pravidlá a podmienky a je postavený najmä na neformálnom učení sa. Obťažnosť tém a prednášok je cielená priamo pre potreby daného človeka, pre konkrétnu funkciu či vekovú kategóriu. Rôzne stupne nášho vzdelávania majú aj rôzne prerekvizity, ktoré sú predpokladom kvality uchádzača. Avšak v našej organizácii vnímam iný fenomén a tým je dobrovoľnosť. Veď nechodíme na skauting, lebo musíme. Ani na všetky tie kurzy predsa nemusíme ísť. Ale každodenný skautský život nám ukazuje, že sebarozvoj a poznanie má tú najvyššiu prioritu a hodnotu. Sebarozvoj ako vedomý proces, napríklad vzdelávaním sa na skautskom kurze alebo podvedome pri pravidelnej skautskej činnosti.
Ja už aj tak všetko viem
Pocit sebadokonalosti býva veľmi lákavý, no klamlivý. Opakovanie je matkou múdrosti a platí to aj pri skautoch/-tkách. Dokonca pri určitých činnostiach (napr. prvá pomoc) je to alfa a omega. Napriek snahe celej spoločnosti sú medzi nami takí, ktorí trpia pocitom, že oni majú o všetkom dostatočný rozhľad a ďalšie vzdelávanie im netreba. Takéto mylné presvedčenie o samom sebe je prvým signálom toho, že človek by mal so sebavzdelávaním začať čo najskôr. Aj niektoré zbory či oddiely sa potýkajú s problémom vševediacich vedúcich. Pokora je cnosť, ktorá predurčuje každého na pochopenie nasledovníctva. A sú medzi nami aj takí, ktorí robia veci najlepšie, ako vedia, ale netrúfnu si prihlásiť sa na kurz. Ostanú vo svojich zabehaných koľajach, pričom dielo, ktoré vytvárajú, by mohlo rásť kvalitnejšie, rýchlejšie a efektívnejšie, ak by sa na cestu skautského vzdelávania vydali.
Skautské tituly a skilly
Vzdelávanie v SLSK reaguje na potreby spoločnosti i mladých ľudí a tomu sa prispôsobujú aj témy kurzov. Zároveň ich obťažnosť vie potrápiť nejedného šikovného účastníka/-čku kurzu, no treba si vždy naložiť len toľko, koľko vieme uniesť. Tvorcovia kurzov ponúkajú svoje know-how, keď spolu s tímom sa snažia namiešať ten najlepší kokteil. A na konci toho všetkého sme my ako absolventi s jedinečnou a neprenosnou skúsenosťou pri pohľade na to, ako sme robili veci pred kurzom a ako po ňom. Kam nás to vzdelávanie sa posunulo. Nielen tým, ktorú skautskú hodnosť sme dosiahli, ale najmä rozvojom nových zručností a vlastných vedomostí. Navyše v dobrom skautskom vzdelávaní sa fokusujeme aj na vnútro človeka a dobre cielená formačná aktivita dokáže človeka obnažiť až na kosť. Vďaka tomu spoznávame seba, uvedomujeme si svoju hodnotu a miesto, svoje chyby, ale aj svoje talenty.
Chcem vás preto všetkých povzbudiť, aby ste sa vydali na cestu poznávania a skautského vzdelávania, aj keď tá cesta nebude priamočiara. Bude kľukatá a môže sa objaviť i slepá ulica, no napriek tomu sa oplatí na ňu vydať. Prinesie vždy viac, ako by mohla vziať.
