Pravdivé správy, hoaxy či konšpiračné teórie. Ako sa v nich vyznať?

  Projekty, Zaujímavosti
168
Foto: Con Karampelas / Unsplash

Takmer každý z vás už zrejme počul výraz “hoax” alebo “fake news”. V dnešnej dobe veľmi často spomínané pojmy, čo ale znamenajú? V tomto článku sa dozviete nielen ich význam, ale aj ako kontrolovať pravdivosť informácií a vyvracať tie falošné.

Poznáte túto novinárku? Zatiaľ sa jej nebudeme venovať, ale zapamätajte si ju.
Zdroj: internet

V dnešnej dobe sociálnych sietí je šírenie informácií, fotografií a veľa ďalších vecí, vrátane správ oveľa jednoduchšie ako v minulosti. Nehovoríme o dávnej minulosti, ale o dobe 10-15 rokov dozadu, kedy sociálne siete iba vznikali a ľudia vtedy asi ani netušili, akú silu a vplyv budú mať v dnešnej dobe. Spomínali sme šírenie správ, tieto správy môžu byť samozrejme pravdivé, ale bohužiaľ aj falošné. A presne tieto falošné sú spomínané hoaxy alebo fake news.

Tieto správy nevznikajú iba tak zo srandy, častokrát vznikajú aj za politickým účelom, s cieľom rozšíriť túto falošnú správu v rámci obyvateľstva, vytvoriť alebo upraviť ich názor na nejakú tému a očierniť tak nejaké osoby, skupiny ľudí, firmy a podobne. Medzi ne v prípade spomínaného politického účelu patria často politickí protivníci šíriteľov týchto správ.

Pozrime sa ale už na konkrétne príklady

Zdroj: internet

Facebookom sa v septembri šírila táto koláž. Popis k nej bol jasný: europoslanci dostávajú nehorázny plat a potom spia na zasadnutiach a schôdzach parlamentu. Takýto popis je veľmi škandalózny, veď poslanci majú na schôdzach dávať pozor a zapájať sa, nie? Táto skutočnosť, že namiesto toho spia, pobúrila veľa ľudí, ktorí tento príspevok zdieľali a ovplyvnili tak názory na Európsku Úniu. Nielen svoje, ale aj názory veľkej časti ľudí čo tento príspevok videli. Skutočnosť je ale taká, že ide o falošnú správu, hoax. Prečo? Pozrite sa na obrázok vpravo dole. Je na ňom vidno brazílsku vlajku, vlajku krajiny, ktorá nie je ani v Európe. Dokonca ani uvedené snímky nepochádzajú z Európskeho parlamentu, takto nevyzerá žiadna miestnosť. Okrem toho bol rovnaký obrázok šírený s popisom, že ide o americký kongres a podobne.

4. októbra 2018 uverejnil istý český politik video, kde hovorí o chorobách, ktoré vraj šíria ilegálni imigranti. Cieľ bol jasný, poukázať na to, že migranti prinášajú so sebou nebezpečné choroby a vyvolať u ľudí negatívny názor na migrantov. Spomínané choroby boli západonílska horúčka a opičí mor. Skutočnosť je však taká, že západonílska horúčka sa neprenáša z človeka na človeka a dokonca opičí mor ani neexistuje.

Ako sa teda vieme proti týmto správam brániť a ako môžeme vedieť, čo je pravda a čo je lož? Tu je pár rád, ako si overovať pravdivosť správ, ktoré čítate:

  1. Pozrite si zdroje. Každá správa by mala mať zdroj, odkiaľ využíva spomenuté informácie. Tento zdroj by mal byť samozrejme dôveryhodný.
  2. Pozorne si pozrite správu. Každú správu si pozorne prezrite a prečítajte, nestačí iba jedným okom preletieť čo sa v nej píše. Ak nájdete niečo, čo vám nesedí, pravdepodobne ide o falošnú správu. Napríklad ako v spomínanej koláži europoslancov si pri pozornom pozretí obrázkov človek všimne brazílsku vlajku, čo značí nepravdivosť informácie s popisom, ako je daná koláž prezentovaná.
  3. Hľadajte či aj iné médiá uverejnili rovnaké informácie. Ak ide o pravdivú správu, tak ju uverejní viac médií, nielen jedno. Ale pozor! Ani to, že správu uverejnili viaceré médiá, nemusí ešte znamenať, že je pravdivá. Konšpiračné médiá môžu správy preberať jedno od druhého a ako zdroje uvádzať seba navzájom.
  4. Overujte si fakty. Vždy si overte fakty, o ktorých neviete s určitosťou povedať či sú pravdivé alebo klamlivé. Pri tomto je najlepšie hľadať informácie z oficiálnych zdrojov. Údaje o kriminalite si overujte na stránkach polície, zákony v zbierkach zákonov a podobne. Príkladom je druhý spomínaný hoax, choroby ako opičí mor a západonílska horúčka nie sú spojené s migráciou, čo sa dočítate napríklad keď si otvoríte priložený odkaz na internetový portál denníka SME. Ak sa pýtate, prečo tomuto portálu môžeme veriť, pýtate sa správne. Sú tam síce uvedené odkazy na ďalšie zdroje, ale rovnako sa môžeme pýtať, či sú dôveryhodné. V princípe by sme sa mali pozerať na to, či malo dané médium v minulosti tendenciu zverejňovať hoaxy, alebo sa pridŕžalo pravdy. Dôveryhodnosť média vieme odhadnúť aj pomocou toho, aké argumenty používa, či sa snaží argumentovať vyvážene a či dáva priestor rôznym pohľadom na vec. To by naznačovalo, že sa snaží pátrať po pravde, keďže šíriteľ hoaxu nemá tendenciu o ničom pochybovať, pretože sa snaží presadiť svoju „pravdu“. Bližšie o klamlivých argumentoch si môžete prečítať tu.

Teraz späť k novinárke z fotografie na začiatku. Poznali ste ju? Nie? Nebojte sa, nejde o nejakú veľmi slávnu novinárku, vlastne to ani nie je novinárka. Že sme vás oklamali? No, tak to by sme vám radšej ani nemali hovoriť, že to ani nie je reálna osoba. Ide o počítačom vytvorený obraz ľudskej tváre pomocou umelej inteligencie, z webstránky thispersondoesnotexist.com. Tento program generuje jedinečné ľudské tváre vďaka reálnym fotkám ľudí, z ktorých sa naučí ako vyzerajú ľudské tváre a následne môže generovať takéto realistické obrázky. Počítačom generované fotky sú zaujímavé, ale nie je to najväčšia technická vychytávka pre tvorcov fake news. Pozrite si toto video Baracka Obamu:

Zo začiatku to vyzerá veľmi reálne. Potom ale začne rozprávať nezmysly a nakoniec sa ukáže, že ten hlas robil niekto iný. Čo ale to video? Ako sme hovorili o fotkách, tak pomocou umelej inteligencie vieme aj nasimulovať pohyby človeka, čo zahŕňa aj pohyby úst a spraviť tak takéto falošné video. Toto môže byť veľmi nebezpečné, po internete sa môžu šíriť videá s prejavmi politikov, alebo aj iných ľudí, ktoré sa naozaj nikdy nestali, ale to čo na videu hovoria je natoľko šokujúce, že sa to veľmi rýchlo šíri a ľudia si vytvárajú názor pomocou falošnej správy.

Takýmto spôsobom sa dajú neskutočne ovplyvňovať ľudia. Dávajte si pozor, čo zdieľate a čo čítate a pokiaľ sa vám niečo nebude zdať, vždy si informácie poriadne overte.

Aj keď veľa hoaxov vzniká s úmyslom šírenia nepravdivých informácií, niekedy môžu vzniknúť aj neúmyselne, náhodou. Napríklad keď človek narazí na starú správu, ktorá síce bola v čase zverejnenia pravdivá, ale už stratila na aktuálnosti. Ak si nevšimne dátum a prezdieľa ju ďalej, môže takto vzniknúť hoax. Taktiež môže vzniknúť vďaka takzvanému „telefón efektu“, podľa detskej hry telefón, kde má prvý v poradí druhému zašepkať nejaké slovo alebo vetu, ten to má zašepkať druhému a tak ďalej. Často sa stáva, že slovo alebo veta, ktorú počuje posledný v poradí, je úplne iná ako tá pôvodná. Podobne to môže byť aj s ostatnými informáciami. Bez akéhokoľvek úmyslu šíriť klamstvo môže človek jednoducho nesprávne pochopiť, čo mu bolo povedané. Svoju verziu môže posunúť ďalej, správa sa takto môže dostať cez viacero ďalších ľudí, až na konci sa na tú pôvodnú nemusí už ani podobať.

Vyššie sme si hovorili, že pri posudzovaní dôveryhodnosti nejakého média by sme sa mali pozerať na to, či aj v minulosti zverejňovalo hoaxy, alebo či sa držalo pravdivých správ. Ale pozor, aj toto vedia niektoré konšpiračné médiá zneužiť vo svoj prospech! Môžu pracovať tak, že zverejňujú kopu pravdivých a ľahko overiteľných správ, aby si takto vybudovali dôveru. Keď potom zverejnia nejaký hoax, ľudia môžu mať väčšiu tendenciu im veriť. Takto si môžu získať väčšiu dôveru v porovnaní s tým, keby šírili iba bludy. Nepravdivá správa z takéhoto média môže mať vďaka jeho lepšej reputácií väčší dopad. Primiešavať hoaxy medzi pravdivé správy tak môže byť z istého hľadiska ešte nebezpečnejšie ako servírovať publiku iba nepravdy.

Okrem konšpiračných webov sú našťastie celkom aktívne aj weby antikonšpiračné, zamerané práve na odhaľovanie hoaxov a fake news. Patria medzi ne napríklad www.konspiratori.sk, antipropaganda.sk alebo manipulatori.cz. Ak si chcete overiť výroky politikov, tak navštívte stránku demagog.sk.