Keď som prijal výzvu byť IST na CrOveri spolu s piatimi ďalšími skautmi, nevedel som presne, čo očakávať – a práve to bolo najlepšie. CrOver sa ukázal ako zážitok, ktorý spája kultúry, prírodu, tvorivosť a hodnoty. Ďaleko presiahol všetky moje očakávania.
Čo vlastne ten CrOver bol?
CrOver bola veľká akcia organizovaná Nemeckými skautmi, konkrétne spolkom Rover / Pfadfinder DPSG (Región Mitte). Najväčší dôraz sa kládol na udržateľnosť – cieľom bolo ukázať, že aj medzinárodnú Roverskú akciu, vieme urobiť s minimálnou uhlíkovou stopou. Miesto konania bolo na Slovensku, v Drienku v Mošovciach s viac než 250 účastníkmi.
Byť IST bola výzva aj zážitok
Bolo nás 6 Slovákov medzi 250 Nemcami – a každý deň priniesol niečo nové:
- Utorkový slovenský international day bol oslavou rozmanitosti – nemcov sme učili základy Slovenčiny, nechali ich ochutnávať naše sladkosti a slanosti, učili ich o regiónoch aj zaujímavostiach Slovenska a Slovenského skautingu. Mali sme vystúpenie s kurzom plieskania bičom, rôzne ukážky výroby tradičných slovenských produktov a mnoho ďalších úžasných chvíľ. Vzájomná otvorenosť a súdržnosť, ako staffu, tak i účastníkov bola brutálna – spoznali sme sa cez malé aj veľké hry, diskusie aj spoločné aktivity a uvedomil som si, ako veľmi sa dá spojiť s ľuďmi inej národnosti ak je vôľa.
- Výlety po okolí – Šútovské jazero, Malá aj Veľká Fatra, Pribylina, Vlkolínec, lezecký park – každý výlet bol iný.
- Vlkolínec s jeho drevenicami a atmosférou pripomínal, že tradícia ešte žije.
- Lezecký park preveril našu silu – fyzickú aj psychickú; užívali sme si, smiali sa, posúvali vlastné hranice.
- Plávanie v Šútovskom jazere nám prinieslo osvieženie po dni chodenia po skanzéne. Bol to doslova ako balzam na unavené nohy. Voda studená, zážitok osviežujúci a oslobodzujúci zároveň.
- Túra do Veľkej Fatry – príroda nás zobrala do hĺbok seba; kopce, výhľady, vietor, pot, ale aj pocit, že si schopný prekonať samého seba pri stúpaní do nekončiaceho kopca. A večer pri ohni, keď slnko zapadlo, bolo len krásnou bodkou za dych berúcou prírodou.
- Piatkový open Stage – najviac ma oslovili projekty Nemcov, ktoré priniesli kreativitu, hudbu, “performance”. Vidieť, ako sa spájajú nápady zo zahraničia, a ako do toho vkladajú vlastnú dušu, bolo motivujúce. Každý projekt bol unikátny – hudba, tanec, divadielka… Atmosféra bola nabitá a zároveň srdečná.
Highlity na ktoré nechceme zabudnúť
- Strava – vegetariánska alebo vegánska. To by mohlo byť výzvou, ale nebolo. Skôr naopak – jedlo bolo výborne pripravené, chutné, pestré. Často som si ani neuvedomil, že v menu nie je žiadne mäso. Pochopil som, že keď sa chce, dá sa žiť udržateľne aj chutne.
- Staff a IST tím – neskutoční ľudia. Vždy ochotní, usmievaví, s humorom, pričom dokázali udržať poriadok bez toho, aby to pôsobilo ako na vojenskom tábore. Keď sa niečo pokazilo, našli riešenie. Keď niekto potreboval pomoc – či už fyzicky, logisticky alebo len vypočuť – bol tam niekto, kto ho podržal.
V skautskom batôžku si odnášam
- Nové priateľstvá – kontakty a spojenia, ktoré verím, že vydržia dlho.
- Väčšiu paletu skúseností – od komunikácie, nových skúseností s nemeckým jazykom cez kreativitu až po spoluprácu.
- Uvedomenie si, že udržateľnosť nie je len fráza, ale praktický životný štýl – možno pekne náročný, ale rozhodne obohacujúci.
- Pocit patričnosti k niečomu väčšiemu – byť IST nebolo len „pomáhať“ – bolo to byť súčasťou tímu skvelých ľudí, ktorý chce inšpirovať a spájať.
Záverečné hodnotenie
Ak by som mal dať CrOveru hodnotenie, dal by som 9/10.
Prečo nie 10/10? Vždy je priestor na drobné vylepšenia – udržateľnosť sa podľa mňa dala poňať lepšie ako úplným obmedzením mäsa, logistika a komunikácia občas testovala trpezlivosť, no tie momenty boli tak silné, že nedokonalosti boli zanedbateľné 🙂
Slová na záver
Večerný táborák, kde gitary spievali do noci, priniesol tmu, ktorá bola len kulisou pre hviezdy a rozhovory zapísané hlboko do pamäti — tak, ako na CrOveri, kde chvíle ostávajú živé ešte dlho po poslednej iskričke ohňa.
Autor: Šimon Hrubčo – Klingáčik
