Intercamp je akcia určená skautom a skautkám od 11 do 17 rokov, konajúca sa vždy na inom mieste. Nie je to len putovný medzinárodný tábor, je to aj miesto nabité zážitkami a jedinečným programom. Podstata akcie ostáva vždy rovnaká. V priebehu 3 dní zažiť neuveriteľné množstvo zážitkov.
Tak sme prežili náš víkend aj my – 8 skauti z 31. zboru v Trenčianskej Teplej a náš 18+ dozor zo 45. zboru z Veľkého Zálužia. Náš mini kontingent s maxi autobusom sa podľa 3. bodu skautského zákona, podelil o miesta s tromi ďalšími zbormi z Českej republiky a už tam začalo dobrodružstvo nasledujúcich dní. Medzizastávka vo Frankfurte nad Mohanom ponúkla možnosť ponaťahovať si nohy po dlhej ceste a rozhliadnuť sa po meste nevídaných rozmerov. Jazykovej bariéry sme sa s Čechmi neobávali, problém nastal až na mieste. 🙂 Pre tých, čo neovládajú cudzí jazyk dostatočne sa núkala možnosť zdokonaliť sa a pre tých, ktorým sa nechcelo neostávalo iné ako použiť “jazyk”, ruky a nohy.
Príchod na miesto konania síce nebol jednoduchý – registrácia, frflanie nad mini priestorom pre 9 ľudí a úspešné získanie luxusného „pozemku” pri “toytojkách”. Pretože je ale skaut veselej mysle, rýchlo sme hľadali niečo pozitívne – susedili sme vedľa Holanďanov, Belgičanov, Poliakov a oproti bola mini skupinka, z celkového počtu 500 účastníkov z Čiech. No nie je to výhra a to hlavné prečo sme sem prišli? Zo všetkých účastníkov v počte 4500 tam boli aj Angličania, Škóti, jeden Iránec, Rumuni, Francúzi, Nemci, Maďari, Američania (žijúci na území Európy) a ďalší.
Stany postavené, tak hor sa do ulíc! Na hlavnom námestíčku bol český obchod Junák s pestrým výberom, ale aj anglický Scoutshop s výpredajom, kde sme si mohli kúpiť šatky z rôznych akcií z rôznych rokov. Šatky nebolo potrebné iba kupovať. Veľmi populárnou možnosťou bolo aj “trejdovanie” medzi všetkými vekovými kategóriami. Meniť sa tu dalo všetko – šatky za nášivky, odznaky za šatky, šatky za šatky a akokoľvek inak. S piatkovými úlovkami boli aj naši členovia nadmieru spokojní. Na Intercampe máš však aj iné možnosti “zárobku”. Podpisy môžeš zbierať na tričko, golfovú loptičku, ktorá sa zatúlala z neďalekého klubu, či fotiť si účastníkov v jedinečnej čiapke – čokoľvek ti napadne. V piatkový podvečer sme ešte stihli večernú hymnu tábora, ale neskoršia snaha o nočný pokoj bola veľmi ťažko dodržateľná. Všetci sa chceli zhovárať, spoznávať sa a jednoducho žiť skvelou atmosférou Intercampu.
Sobotné ranné vstávanie nám prinieslo chutné raňajočky, nástup pod vlajkou so spevom skautskej hymny a jedinečný zahajovací ceremoniál, ktorému predsedal Justin (skaut, zdravotník, hviezda Intercampu) za účasti organizátorov a ako vzácny hosť predstaviteľ samotného zakladateľa BíPí-ho. Zaujímavosťou je, že ako slovenská patrola sme mali vlajky v pomere jedna k jednej – na každého účastníka pripadla jedna vlajka.
Víkend oficiálne zahájený a náš program sa začal túrou okolitou malebnou krajinou. Výber padol na 14 km trasu, počas ktorej sa plnili 3 úlohy. Našich 8 členov sa rozdelilo medzi skupinky českých skautov, nakoľko organizátori chceli, aby sme sa trošku viac spoznali a premiešali sa v rámci národností. To, že sa dorozumieme, ostatní predsa nevedia. V priebehu plnenia úloh sa niekomu ušla pochvala a niekto naopak vykrvácal – samozrejme, nie naozaj.
Do tábora sa vrátili všetci spokojní, obohatení o nové zážitky a priateľstvá. Večera bola ľahká, pretože nás ešte čakal Pot luck dinner – príležitosť ukázať iným krajinám niečo typické z našej kuchyne. Rozhodli sme sa navariť misu plnú bryndzových halušiek, nakrájať horalky na menšie pásiky, aby sa ušlo čo najviac ochutnávačom a pripraviť stôl s motívom našej vlasti. Dovtedy ale prebiehalo “trejdovanie”, nákupy, “pokeci” s inými národnosťami, kde si človek precvičil jazyk inej krajiny. Všimli sme si, že cudzinci neznalí našej kuchyne nie úplne ocenili našu bryndzu, a tak boli porcie minimalistické s podtónom francúzskeho luxusu. 🙂 Češi sa ale nezapreli – im naše bryndzové halušky chutili nadmieru. Netrvalo dlho a misa bola prázdna, so smútkom v očiach do nej hľadeli tí, ktorí náš stôl lokalizovali neskoro. Rozchytali sa aj horalky, ale aj delikátne špagety z ľahkej večere s ešte delikátnejším kečupom. To nadišiel náš čas na výpravu po stoloch iných krajín. Mnoho ľudí, mnoho chutí. A že bolo čo ochutnávať… Výber jedál podľa krajiny, najrôznejšie variácie a hlavne odvaha. Večer sa presunul do subcampov, kde bol otvorený voľný program na nadväzovanie ďalších priateľstiev pre všetky národnosti.
Tretí deň nás tak trošku prekvapil s prehánkami a vetrom. Ale skaut je predsa nepremokavý a nie je zlé počasie, iba zle oblečený skaut. 🙂 Na tento deň bol pripravený program v kempe a tentokrát sa už nedalo vyhnúť zmiešaniu národností bez Čechov. Spolu sme celý deň plnili vedľajšie úlohy a vo veľkom sa tešili z dosiahnutých úspechov. Jazyková bariéra razom mizne a vznikajú nové priateľstvá. Po lahodnej večeri, ktorou sme ukončili tretí deň sme pozvaní ako každý rok na spoločné fotenie s veľmi veľkým českým kontingentom a tak slovenské vlajky (vďaka ich veľkému počtu) vlajú v prevahe nad hlavami všetkých. Niekoľko skupinových fotiek na pamiatku a už sa chystá večerná disco párty, ktorá sa samozrejme pretiahla oproti plánovanému programu. Večierka bola už tretí deň v rade ignorovaná na úkor veselej diskusie v skupinkách, ktoré si užívajú každú spoločnú chvíľu.
Posledné ráno nás čakali raňajky, balenie a nástup na ukončovací ceremoniál. Ešte krátke info o budúcoročnej organizačnej krajine, ktorou bude Česká republika. Takže k nám najbližšie. Náš „pozemok” sme dali do pôvodného stavu ako káže 6. bod skautského zákona, nechali sme ho skontrolovať, pobrali si veci a hor sa do autobusu na cestu domov. Čakala nás 16-hodinová cesta s českými účastníkmi, ktorých sme vyložili tam, kde sme ich našli.
A čo na to naši? „Zažila som niečo úplne nové – a bolo to skvelé!“ povedala jedna z účastníčok s úsmevom. Chceš to zažiť aj ty? Neváhaj, pridaj sa!
Registrácia štartuje už túto jeseň – dobrodružstvo čaká práve na teba!
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.