Zachráň, čo môžeš: Dedko a Babka

  Zachráň, čo môžes
1769

Zaužívaná predstava o prvej pomoci sa odohráva niekde pri autonehode, na ulici alebo výlete. Je v nej vidieť veľa obväzov, najlepšie trocha presiaknutých krvou, pacient je neznámy alebo skautík po bojovke. Super keby dačo blikalo alebo dymilo na doplnenie atmosféry. Lenže celkom potichučky blízko nás alebo na vianočnej návšteve budú, a nebudú našimi pacientmi, naši starí rodičia. Chystáme sa na a situácie, ktoré môžu nastať na tábore, chystajme sa aj na tie doma. Dnes niečo o tom, ako dať pozor na svojich starnúcich blízkych.

Ako skautvnuci, praskautvnuci a praskautvnučky by sme mohli byť o niečo osožnejší a lepší než civilvnuci a civilvnučky. Skautvnuk nemá veľa času, lebo je stále na nejakej akcii, ale uvedomuje si, že to by bol slabý skautvnuk, keby si nenašiel čas aj na svojich predkov. A to je aj najlepšie, čo im môžete dať. Prinášajte im radosť, liekov už videli dosť.

Bodaj by každá babka bola čiperná babička príjemná ako jesenné slnko a dedkovia večerníčkovia. To sa ale nepodarí ani nám o polstoročia. Najčastejšie budeme pomáhať pri komplikáciách chorôb, na ktoré sa starkí liečia dlhodobo. Štatisticky to budú výkyvy tlaku, výmysly srdca- zaľúbený dedko- hop skôr infarkt. Potom neurologické veci, problémy pri cukrovke, trávení, úrazy pri pádoch a všakovaké bolesti ale aj zábudlivosť a psychické stavy.

Možno ste v takej situácii, že pred pár rokmi ste boli deti, ktoré starým rodičom pomáhali, no nepotrebovali vedieť prečo. Pár rokov prešlo a sme dospelí ľudia, ktorí vidia starnúť svojich blízkych. Vzťahy a situácie sú rôzne. A tak hoci sme už dospelí, stále sme považovaní za deti a pri konzervatívnych predkoch nie sme povolaní vedieť, o čo ide v ich zdraví a hocikde. Alebo máme dôveru a môžeme „pomáhať po svojom“. Snažme sa nebyť bezohľadní dirigenti a nebagatelizujme problémy, na ktoré sa pozeráme dvadsaťročnými očami.

Skautvnuk zdravotník myslí na pár zvláštností týkajúcich sa starších ľudí. Telo v starobe zoslabne, zmeny nie sú prijímané tak ľahko. Všetko trvá dlhšie – hojenie, prispôsobovanie sa zmenám v záťaži, teplote okolia, účinkovanie liekov. Nebezpečné je, že teplota nemusí vystúpiť pri infekciách, ani bolesť až tak nebolí. Rátajte s vyostrením sa charakterových vlastností. A nebuďte z toho navyše sklamaní, ak šetrnosť sa zmení na lakomstvo, šikovné odpovede na klamstvo, objaví sa egocentrizmus. Pozerám sa na našich roverov a seba so svojimi vlastnosťami a rozmýšľam, či na starobu dokážem nebyť mizantrop, keď teraz som príležitostný nervák. Jedna naša roverka je taká zlatá, keď trocha stresuje. Bude vedieť robiť tie isté rozpaky a ja ju budem tajne s úsmevom pozorovať, ako sa strachuje o naše vnúčatá? Či z nej bude hysterická baba jaga?

Babka a dedko sú neposlušní. Nechcú brať lieky tak, ako majú predpísané. Niekedy trvá dlhšie, kým si organizmus zvykne na lieky, a potom lekár upraví dávkovanie tak, aby bolo dobré. Vymýšľajú si extra dávky a vynechávajú podľa toho, ako sa im točí a netočí v hlave. Berú a neberú lieky na odvodnenie podľa toho ako sa im nechce chodiť na WC. Skúste zistiť, či to tak nie je a taktne im v tom zabrániť. Sledujte tiež, či si lieky dávkujú podľa indikácie.

Dedko a babka nechcú piť. Necítia smäd. Ako majú potom vo vyschnutom tele fungovať procesy, lieky, termoregulácia? Je to boj s veternými mlynmi. Dedko, káva a polievka sa nepočíta! Dnes ti z toho džbánu ubudol len jeden pohár. Vymyslite im systém, aby si to vedeli skontrolovať. Niekedy treba slamku alebo uzáver s cumľom, keď z pohára to už je nešikovné. Pozor hlavne v lete. Niektorí cukrovkári by zas potok vypili.

Babka a dedko sa nechcú umývať. Samostatnosť v sebaopatere je taký výrazný faktor celkového stavu. Bude to na nás, ak by aj chceli, ale nevládzu. Najhoršie, ak nevládzu aj rezignovali. Zdravosť bývania môže viaznuť aj na haraburdí, ktorým je všetko zapratané. Niekedy im len treba pomôcť to odpratať, inokedy sa to nesmie. Povysávať, poumývať a medzi stokrát počutými príhodami sa dozvedieť jednu novú z 1937-meho.

Dedko a babka nechcú nič meniť. Ani svoje stravovacie návyky. Ani babka nechce z masti presedlať na olivový olej a dedko neprestane soliť. Alebo zabudnú, že po inzulíne sa treba najesť. Ak majú glukomer (na odporučenie lekára, nie susedky), cukor má vychádzať medzi 4,2 a 6,3, ale diabetici mávajú do desať. Ak v diabetickej knižke vidíš, že to začína skákať, alebo stále stúpa, popros ich lekára o radu alebo objednaj ich na kontrolu. Videl si rozdelenie sveta na beer-, vine-, a vodka-world? V našej krajine je rozhranie. Ak sa vás to týka a otvorene alebo potajme pridáva, problémy sú na ceste.

Babka a dedko chcú mať taký tlakomer ako suseda. Tlakomer je dobrý sluha a zlý pán. Pre liečiacich sa na hypertenziu má zmysel si merať tlak, ak si lieky zobrali, dosť pili a cítia sa inak ako normálne, alebo zle. Ak je to prvé číslo nad 180 tak:

Skontrolujeme, či už dedko vzal lieky. Ak je 17:30 nevadí, dáme si o pol hodinu skôr. Počkáme pol hodiny, ktorú strávime pokojne nie v tlakomerovej hystérii. Ak je stále nad 180 alebo neklesol, pozri sa, či nemá medzi liekmi nejaký, ktorý nebráva každý deň. Na nich býva napísané: „pri vysokom tlaku podľa potreby.“ Občas sa stane, že každodenné lieky nezaberú tak, ako majú, bolo viac nervozity alebo bio ∞. Tak a vtedy dáš dedkovi pod jazyk tú tabletku, ona sa rozpustí. Podobne, ak tlak vystúpil po rozčúlení, upokojíme sa, dáme lieky, ak sú predpísané. Ak nebudeme za 20 minút pod 180 alebo tlak neklesol, tak odvez dedka na pohotovosť alebo zavolaj pohotovostného lekára či záchranku. Pozor! Keď pri vysokom tlaku ukrutne bolí hlava, pacient má teraz vzniknuté zmeny správania, reči, vnímania, citlivosti alebo pohyblivosti- jedna ruka neposlúcha, kútik úst ovisol, zvracia a pridali sa ďalšie bolesti, ťažko sa mu dýcha alebo sa na vysoký krvný tlak nelieči, vtedy choď na pohotovosť alebo volaj pomoc hneď. Ak ste takúto situáciu doma zvládli alebo sa takéto stavy opakujú, treba ísť na kontrolu.

Dnes sme stihli toľkoto. Ak máte roverzdravotnícke zvedavosti na ďalšie témy, dajte vedieť redakcii alebo nám- Skautskej akadémii záchrany. Držím prsty všetkým, ktorí sa dávno boria s dnešnou témou, starajú sa o ťažko chorých blížnych, ležiacich, ktorí ich možno nespoznávajú, nerozprávajú, alebo kontakt s nimi je nepríjemný, náročný a mrzutý. Teším sa so všetkými, čo môžu so starými rodičmi len kecať a piť kávu. Každopádne, donášajte im svetlo!

Skaut, záchranár a cestovateľ z 3.zboru Aničky a Bořivivoja Uhrových z Kežmarku.
ZDIEĽAŤ