Zimné bivakovanie na Orave

  Skautská prax
1203

Skautská prax, bushcraft, tramping – toto všetko pomenúva jednu veľmi obšírnu a krásnu tému, ktorej sa, žiaľ, mnohí venujeme len okrajovo. Je to veľká škoda, lebo človek je tvor prírodný, príroda ho obklopuje, a nech už sa tomu akokoľvek bránime, sme jej (a ona našou) neoddeliteľnou súčasťou. A teda je nutné si uvedomiť, že z prírody nemáme utekať, ale naopak, máme sa k nej vracať a prispôsobiť sa jej. To bol jeden z dôvodov, prečo sme sa ja (Hapčí) a Bučo rozhodli s vami podeliť o náš dobrodružný zážitok a zopár praktických skúseností z tejto oblasti skautského programu. Aby sme sa vyhli ukážke len jednej oblasti, respektíve len „prepracovaniu“ príručiek, rozhodli sme sa to poňať komplexne a vybrali sme sa v zime len s nutným (a hlavne všeobecne dostupným) vybavením stráviť mrazivú noc v lesoch oravskej divočiny.

Nemusím, dúfam, pripomínať, aké dôležité je vhodné oblečenie, ktoré nepremokne a zohreje, taktiež kvalitná obuv, a keď je veľa snehu, aj turistické návleky. Takisto náhradné oblečenie a ponožky. Tiež sme obaja mali spacák, karimatku, klasickú vojenskú celtu (respektíve ja igelitovú autoplachtu 3x2m), dobrý, ostrý nôž; kvalitnú, ostrú sekeru; jedlo, pitie (v zime je pitný režim podceňovaný, ale je životne dôležité piť veľa a často), kresadlá a tiež zápalky.

V prvom rade bolo dôležité nájsť si vhodné miesto na rozloženie „tábora“. Nie je dobré schádzať do doliniek a úžľabín, pretože práve tam skĺzne chladný mrazivý vzduch, preto sme si našli rovné miestečko v lese poblíž prameňa malého lesného potôčika. Miesto bolo chránené pred vetrom a zhora aspoň trochu vetvami smrekov. Táborisko bolo vymedzené mladými smrečkami, o ktoré sme neskôr priviazali konštrukciu prístreškov (je dôležité robiť veci čo najjednoduchšie a najúspornejšie na materiál aj prácu). To sme najprv vyčistili od snehu a urobili si tam postele. Materiál tvorili rôzne hrubšie a tenšie popadané konáre, čo sme našli naokolo, no a ja som kvôli pohodliu využil aj smrekovú čečinu (vždy brať len zo spodných vetiev veľkých smrekov na okrajoch lesa, tým im ublížite najmenej).

Nasledovali prístrešky. Dôležité bolo najmä, aby boli otvorené smerom k ohňu, aby neboli príliš vysoké (zábranite zbytočnej cirkulácii chladného vzduchu), a snažili sme sa, aby sa tam dalo aspoň postaviť. Tiež je treba rozmýšľať tak, aby ste nemíňali priveľa materiálu a svojich síl. Použili sme najmä liesku, ktorá rastie všade v hojnom počte, dorastá pomerne rýchlo a poskytuje ideálny materiál.

Nasledovalo zbieranie dreva. Na rozkúrenie je skvelé smrekové drevo (samozrejme, stojace, čiže mŕtve), ale zo strachu o vybavenie sme sa vybrali pátrať aj po bukovom dreve, ktoré je síce pekne tvrdé, ale horí dlhšie, nepraská (teda neiskrí) a nám ušetrilo námahu s hľadaním množstva dreva. Je vždy lepšie dať si námahu a naštiepať ho na triesky, pretože tie horia lepšie a menej dymia. Narúbali sme dve hromádky, každú k jednej posteli, aby sme mohli obaja pohodlne prikladať do ohňa.

Konečne sme sa pustili do varenia (vodu sme z domu nebrali). Z blízkej lúky sme nosili a topili sneh, čo je síce vcelku zdĺhavé, ale chceli sme využiť čo najviac vecí z prírody a voda z potôčika bola na naberanie príliš plytká a na prehlbovanie bola už príliš tma. Uvarili sme jednoduchý, instantný guláš, do ktorého Bučo ako bonus obetoval dve domáce klobásy :). Ten nás zvnútra zahrial, mali sme k nemu chlieb, takže aj zasýtil, a samozrejme bol aj doplnením deficitu tekutín. Tiež sme v pahrebe opiekli pár zemiakov a spravili sme jednoduché ražniči z cibule, slaniny a ďalšej klobásy :). Nakoniec sme ešte uvarili dobrý, sladký čaj, ktorý pôsobí ako energetická bomba. Oheň a dobré jedlo sú nielen dôležité životné potreby, ale takisto skvelý psychologický faktor, ktorý sa aj v prípadnej ťažkej situácii prejaví pozitívne na celkovej nálade.

S Bučom sme aj milovníci remesiel, tak sme nejakú chvíľu venovali aj vyrezávaniu lyžíc, čo bola len taká rozmarná kratochvíľa. (Pozor, ak máte od zimy skrehnuté ruky alebo ste príliš unavení, vyhýbajte sa práci s ostrými nástrojmi – nôž, sekera – pretože sa môžete škaredo poraniť!!!)

Potom nasledoval spánok. Tu vás chcem upozorniť na pár faktov. Pokiaľ máte kvalitný spacák s komfortom do -15°C a vonku je len -7°C, neprežeňte to s oblečením. Jednoducho tomu spacáku verte. Ak sa doň príliš naobliekate, zbytočne sa spotíte a bude vám zima. Na noc som si dal tepláky, hrubé ponožky, tričko, košeľu a sveter, taktiež rukavice a čiapku. A už nikdy takú hlúposť neurobím! Po troch hodinách spánku ma prebudila zima – bol som spotený. Rýchlo som sa vyzliekol, ostali len tepláky, tričko a košeľa, lepšie som stiahol gumičky na spacáku a takmer až do budíčka som spal. Lenže nadránom ma čakalo to isté – asi to bolo košeľou, ktorej gombíky sa mi v noci nechcelo rozopínať.

Po budíčku, zapálení vyhasnutého ohňa a raňajkách som si vyskúšal rýchlu ľadovú sprchu. Stačí sa len poriadne vyumývať snehom, ktorý vás nielen očistí, ale aj zahreje :).

Bučo ešte vyskúšal jeden skvelý materiál na zapálenie ohňa pomocou kresadla. Ľahko zapáliteľná naškrabaná brezová kôra je už známa a tiež rôzne „páperie“ z tráv. Lenže nie vždy je poruke mŕtva breza či suchá tráva. Bučova voľba bol takzvaný „fatwood“ čiže „mastné drevo“. Je to vlastne mŕtvy borovicový konár (zo spodnej časti kmeňa, pretože má vyšší obsah živice ako vyššie položené konáre), akých na boroviciach nájdete fúru. Respektíve tá časť, ktorá sa pripája na kmeň (päta konára), tá totiž obsahuje množstvo príjemne aromatickej živice (niekedy krvavočervenej farby), ktorá tomuto drevu dodáva až zázračnú horľavosť. Stačí naškrabať pár hoblín nožom na malú kôpku. Nakoniec naškrabte naozaj veľmi jemnučké hoblinky, ktoré chytia iskru z kresadla. Postačí naozaj len pár iskier z kresadla a máte oheň. Ideálne je škrabať najjemnejšie hoblinky chrbtom noža, no ide to len vtedy, pokiaľ je chrbát vybrúsený. Ak ste si ho nevybrúsili, použite čepeľ noža, tým sa vám ale viac otupí.

Nasledovalo už len balenie, dôkladné zahasenie ohňa a zamaskovanie ohniska, použité stavebné drevo poukladať na kopu, posledná spoločná fotka a uistenie, že všetko je upratané a hurá naspäť do tepla domova na dobrý, teplý obed :).

Pevne dúfame, že tento článok bude užitočný a aspoň trochu inšpiratívny, a že možno niektorí bližšie pričuchnete ku krásnemu umeniu života v lone prírody.

Skautu zdar!