Tábor pod bielymi skalami: 32. zbor Ale vivo a 93. prístav Tortuga Trenčín – Mojtín

Reportáž, Skauting
1148

Mali sme pre sebou posledné dva dni, poslednú noc strávenú na tohtoročnej Tour po táboroch. Naše kolesá smerovali do Mojtína, kde táborili naši známi. To, že nás pozvali po minuloročnej návšteve nás veľmi potešilo.

Dôvody boli jednoduché

No povedzme si, kto by odolal. My určite nie.

„Lebo sme super a sme z časti aj vodáci a tých veľa nie je a však keď boli aj minulý rok tak nech prídu aj teraz :D“ Slniečko, 14

„Ja si myslím, že by určite mali prísť aby aj ostatní videli, že náš tábor je jedinečný :)“ Ata, 12

„Treba sa trošku zviditeľniť :p….a keď za pár rokov vytiahneme Skauta zaspomíname si 🙂 alebo sa zasmejeme na tých fotkách čo zase spravia :D….“ Romča, 15

Veľká krádež

„Existujú hodiny, ktoré sú spojené s časom a ktoré dokážu posúvať čas dopredu ako aj dozadu. Jeden zlodej tieto hodiny ukradol, my teraz s ním cestuje v čase a snažíme sa ho nájsť, pretože kradne poklady zo všetkých dôb, ktorými prechádzame. Snažíme sa hodiny získať, aby sme ich mohli vrátiť na svoje miesto, prípadne zabezpečiť, aby ich už nikto viac nemohol použiť na páchanie zla. Prechádzame obdobiami od praveku, cez stredovek, obdobia zlatokopov, až do budúcnosti“ začala Píšťalka rozhovor s Dodom. V ten deň nás zobudil samotný Cézar a my sme sa tak ocitli v dobe starých Rimanov. Na pláne bola záchrana krásnej Heleny z neďalekej jaskyne. Cieľ bol jednoduchý. Nastoliť mier tým, že ju vrátia správnemu mužovi nakoľko kvôli nej vznikali boje a nepokoje.

Rozprávková krajina

„Hlavnou témou etapovky pre včielky a vĺčatá sú slovenské a české rozprávky ako napríklad Víla Amálka, Lomidrevo, Martinko Klingáčik. Snažíme sa dokončiť ich konce pretože sa nám prehádzali a takto pomáhame rozprávkovým bytostiam“ vysvetlila nám Romča, radkyňa Gumkáčov, ktorá sa podieľala na príprave. Za päť dní bude teda musieť dvanásť najmladších osadníkov tábora dokončiť štyri rozprávky. Nám sa podarilo vystihnúť deň, kedy bola na programe záchrana Martinka Klingáčika v neďalekej Jaskyni svätého Jozefa. No, mne sa zdala byť aj celkom ďaleko a to sme išli väčšinu autom. Martinka sa nakoniec v tom najtmavšom kúte podarilo nájsť a vyslobodiť.

Martinko Klingáčik ukrytý v neďalekej jaskyni svätého Jozefa.

Ako doma

Spolupráca 32. zboru a 93. prístavu trvá už niekoľko rokov. Sami sme sa mohli presvedčiť už minulý rok na Hodruši. Mojtín je však domovské táborisko, na ktoré chodia už skoro dvadsať rokov. Ako povedala Píštalka, cítia sa tu ako doma. „Na Hodruši bola výhoda, že sme mali zabezpečenú stavbu tábora, takže sme sa nemuseli starať o jeho chod. Tu máme výhodu, že je blízko dedina, je tu veľa dreva, voda je privedená priamo až zo studničky, potok tečie priamo cez táborisko, takže dá sa tam krásne okúpať…“ dodala.

Po záchrane krásne Helene a Martinka sme sa museli rozlúčiť a pobrať sa na pre nás už známu lúku.