47. zbor Rota Ferda Mravca Bratislava – Selec

Reportáž, Skauting
1039

„Světla svítí, stírače stírají, klakson troúbí“ auto pripravené, skontrolujeme ešte výbavu a môžeme ísť. Takto nejak sa začala tohtoročná expedícia s jediným cieľom a to uvidieť čo najviac letných táborov. Bolo pred nami osem dní plných cestovania, spoznávania, natáčania, fotenia a nie raz aj hľadania.

Tour de TÁBORY 2010 začína: Smer severozápad

Prvé kilometre nášho letného cestovania smerovali do lesíkov nad Limbach pri Pezinku, kde sme po krátkej chvíli zistili, že 61. zbor Modrý oblak nám odfúklo niekam na výlet. Náš časový plán bol však neúprosný a museli sme aj napriek počiatočnému neúspechu, ktorý otriasol našou víziou hladného priebehu expedície pokračovať ďalej po diaľnici smerom na sever.

Nie sú súradnice ako súradnice

Okolie dedinky Selec pri Trenčíne sme mali možnosť spoznať o niečo detailnejšie ako by sme chceli. Súradnice sedeli, dokonca viackrát. Sedela aj lúka, tiež viackrát. Vyskúšali sme viacero variantov a dokonca sme dali aj hlavy dohromady. Sklamaní ďalším neúspechom sme cestou vracajúc sa k auto úplnou, ale tou najúplnejšou náhodou stretli partičku skautov idúcich si na hru do dediny. Po vysvetlení vcelku komplikovanej cesty na celkom zašité táborisko sme začali pomaličky chápať tajomstvu o desať ročnom úspešnom odolávaní všetkých snáh o prepad.

Tee-pee stany 47. zboru

Ako to teda vlastne bolo

V pozvánke nás najviac zaujalo, že 47čka je ako sami napísali zbor, ktorý úspešne odoláva táborovým prepadlíkom už viac ako 10 rokov. To, či sme chceli poznať odpoveď bolo samozrejme jasné a aj preto sme sa hneď v prvej otázke našej videoreportáže na to spýtali. „Často to robí asi naša povesť medzi bratislavskými zbormi, ktorý nás poznajú najviac. Našu neprepadnuteľnosť robí pár naších akčných členov, ktorí nepustia nikoho k vlajke. Stretli sme sa už aj s tým, že vodcovia neodporúčajú svojim členom chodiť ku nám na prepady. No vôbec si nemyslím, že by sme boli nejako krutí a ešte nikdy sme nikoho nerozsekali (úsmev), len sa snažíme chrániť si vlajku a sekeru a nesnažíme sa ublížiť našim prepadlíkom“ odpovedal Palči.

Naša zvedavá kamera.

Južná Amerika

„Tento rok sme si vybrali Južnú Ameriku, Alvaréza a Cortéza. Čo je dobývanie Ameriky, hľadanie pokladu. Dnes vlastne dopĺňame zásoby, kedy sme išli do dediny a za zemiaky, čo by symbol Južnej Ameriky sme vymieňali iné potraviny a predmety.“ vysvetlila Peťa, prečo je tábor počas našej návštevy taký opustený.

Zhruba 35 členný tábor sa teda počas poobedia snažil vymeniť svoje zemiačiky za čo najlukratívnejšiu „vec“. Pri odchode, keď sme prechádzali Selcom sme stretli skupinku, ktorej sa podarilo na štvrtý krát vymeniť pekného hnedého zajka.

Ďakujeme a pokračujeme ďalej!