Generačný konflikt skautingu? Výzva: „ďakujeme, odíďte!“

  Skauting
623
Foto: Nielen Zebry ale aj oldskauti sú na sneme

Zhodnotenie faktických údajov

Pri analyzovaní tohto problému musíme vychádzať zo skutočnosti, že činnosť skautingu na Slovensku bola trikrát zakázaná. Vyše šesť rokov v čase vojny a dve takmer dvadsať ročné nútené prestávky v dobe komunistického režimu. Zakaždým však obnovil svoju činnosť. Ďakovať za to môžeme skautom a skautkám, ktorí skauting zažili v predchádzajúcich obdobiach. Aj dnešné generácie skautov a skautiek majú im byť za čo vďačné. Veď do obnovy sa zapájali s nadšením, nezištne, obetovali na to svoj drahocenný čas aj na úkor rodiny a mnohí aj vlastné financie.

Bolo tomu tak aj na prelome rokov 1989 – 1990. Do obnovy sa zapojili tri skautské generácie. Predvojnoví, povojnoví, aj tí z rokov 1968 – 1970. Najsilnejšou skupinou bola generácia z rokov 1945 – 1949, v tom čase vekove päťdesiatnici. Obnovovali skauting tak, ako ho poznali za mladi. To znamená, že sme nabehli na systém a organizačnú štruktúru z povojnového obdobia. Tá však už nezodpovedala dobe konca storočia a začal vznikať nesúlad medzi nazeraním na rozvoj skautingu medzi vekove staršou a mladšou generáciou skautských činovníkov.

Foto: Pred otvorením XVI. Snemu

Prvým zlomom bol VI. skautský snem v Bratislave v roku 1994. Delegáti snemu konštatovali, že skauting je organizáciou mládeže a dospelí by si mali založiť vlastnú skautskú organizáciu. Uznesením snemu bol zrušený kmeň dospelých. Za modernizáciu organizácie boli hlavne činovníci z prostredia a okolia  Bratislavy. Tomu zodpovedala aj kandidátka na obsadenie náčelníctva. Na poslednú chvíľu však vznikla protikandidátka činovníkov zoskupených hlavne zo žilinského okruhu. Voľby dopadli s patovým výsledkom, aj keď miernu prevahu nadobudli konzervatívnejší činovníci. A ako to dopadlo s oldskautmi? Zrejme menšia časť sklamaných, možno aj urazených činovníkov prešla k Skautskej gilde Slovenska. Drvivá väčšina dospelých skautov a skautiek zostala v Slovenskom skautingu.

V organizácii však nastala kríza. Časť členov Náčelníctva sa počas volebného obdobia svojich funkcií vzdala. Do Náčelníctva boli kooptovaní noví činovníci. Podobná situácia nastala aj po VII. mimoriadnom sneme v Žiline. Časť kooptovaných členov Náčelníctva bola značne konzervatívna. Narastala opozícia, ktorá sa väčšinou grupovala okolo novo vzniknutého časopisu Médium.

V januári 1997 v Žiline sa zišli delegáti VIII. skautského snemu. Snem sa „preslávil“ tým, že člen Náčelníctva, ktorý ho mal moderovať, nechcel pripustiť, aby sa snemu zúčastnili aj nedelegáti – pozorovatelia. Bol to jeho súkromný názor. Keďže zo svojej funkcie na Mestskom úrade mal na starosti Mestskú políciu, neváhal a zavolal ich, aby vyprázdnili predsnemové priestory od nedelegátov. Toto samozrejme vyvolalo veľkú nespokojnosť a policajti (keďže išlo o pokojný priebeh) nevideli dôvod na zásah.

Náčelník SLSK okamžite zvolal členov Náčelníctva na mimoriadne rokovanie, kde s okamžitou platnosťou bol zmenený moderátor. Moderátora nahradil miestonáčelník. Situácia na sneme bola veľmi búrlivá, všetky pripravené kandidátky boli zrušené a kandidáti sa prihlasovali, resp. boli navrhovaní na mieste. Taktiež to bolo s uzneseniami snemu.

Foto: Ilustračný záber z XVI. Skautského snemu v Bratislave

Situácia sa odzrkadlila aj vo voľbe Náčelníctva. To bolo zvolené pod vedením br. Šteffeka a v nasledujúcom období začalo s prestavbou a modernizáciou celej organizácie. Tá pokračovala aj v ďalšom volebnom období pod vedením br. Jána Pokorného. Označenie „generačná výmena“ však nie je celkom presné. Progresívny smer vývoja skautingu síce väčšinou zastávali vekove mladší činovníci, mal však svojich zástancov aj u skôr narodených. A tých aj mladší uznávali, rešpektovali ich skúsenosti a aj naďalej volili do funkcií. Skôr to bola výmena konzervatívnych činovníkov (síce väčšinou vekove starších) a zástancov rozvoja skautingu zodpovedajúcemu súčasnej dobe.

Na začiatku nového storočia sa začala riešiť aj otázka postavenia dospelých skautov a skautiek v Slovenskom skautingu. V roku 2002 v Žiline vznikla pod vedením br. Jaroslava Loebla Rada oldskautov (OS). Tá počas svojej existencie niekoľkokrát zmenila svoj názov a nakoniec sa ustálila na Rade kruhu dospelých skautov a skautiek ako osobitnej organizačnej jednotke. Prvé roky sa hľadali možnosti začlenenia dospelých do organizačnej štruktúry SLSK a jej obsahovej náplne. Občas síce „zaiskrilo“, ale prevažne situácia s postavením dospelých bola pokojná.

Vyostrovať sa znova začala v druhom desaťročí tohto storočia. V roku 2012 vtedajšia Rada starších skautov a skautiek uskutočnila „fúziu“ so Skautskou gildou Slovenska a vytvorila nové združenie Dospelí skauti a skautky. Rada ako organizačná zložka SLSK bez delegovanej právnej subjektivity na to nemala žiadnu právomoc. Tú mala právnická osoba Slovenský skauting a „fúzia“ podliehala schváleniu skautským snemom. Rada tým poriadne „prešvihla“ svoje kompetencie. Navyše nové združenie pozabudli zaregistrovať na ministerstve vnútra a tým „de jure“ ani právne neexistovalo. Členovia rady tvrdošijne presadzovali existenciu nového združenia a praktickú realizáciu ich štatútu, v ktorom v rozpore so stanovami a organizačným poriadkom SLSK  bola zakotvená organizačná štruktúra, práva a povinnosti členov, vznik a zánik členstva, základné organizačné jednotky, rovnošatový predpis,… Keďže boli stále členmi Slovenského skautingu, nemohli platiť pre nich iné pravidlá, ako pre zvyšok členskej základne SLSK.

Foto: Nové Náčelníctvo SLSK v roku 2014

Situácia sa javila tak, akoby snahou vedenia Kruhu dospelých skautov a skautiek (KDSS) bolo vytvorenie autonómneho zoskupenia v rámci SLSK s vlastným samostatným vedením a organizačnou štruktúrou. Vyzeralo to tak, že stanovy a organizačný poriadok boli ochotní dodržiavať iba ak im to vyhovovalo. Posledným „klincom do rakve“ bolo na ministerstve vnútra zaregistrovanie samostatného občianskeho združenia Dospelí skauti a skautky Slovenska. Vo februári 2020 Náčelníctvo Slovenského skautingu uznesením Kruh dospelých skautov a skautiek SLSK zrušilo.

Kroky predstaviteľov rady KDSS boli hlavne ich iniciatívou. Určite mali podporu niektorých dospelých v Slovenskom skautingu. Značná časť dospelých skautov a skautiek v oddieloch a zboroch sa s týmito krokmi však nestotožnila. Ich väzba bola na svoj zbor, nie na radu kruhu. Nemáme informácie o členskej základni združenia DSaSS, či ich organizačnej štruktúre. Zo štatistických údajov výročnej správy za rok 2021 však vyplýva, že k združeniu prešlo nepatrné percento a väčšina dospelých ostala v Slovenskom skautingu.

Pri argumentácii oldskautov sa veľmi často objavoval výrok „ďakujeme, odíďte!“. Dvakrát ho použil v príručke pre oldskautov aj br. Loebl. Členovia Historickej komisie preštudovali materiály zo skautských snemov, či už  to bol ten bratislavský, alebo aj žilinský z ktorého máme dokonca aj zvukový záznam. Počas týchto snemov tento výrok nepadol z úst žiadneho delegáta. Neobjavili sme ho ani v žiadnych iných písomných správach, uzneseniach, či iných snemových dokumentoch. Možno zaznel pri osobných rozhovoroch, ale ten fakt nevieme ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Je možné, že tento výrok vznikol nezávisle od snemov, tendenčne ako argument pri zamietaní ich, v mnohých prípadoch aj neopodstatnených a nereálnych požiadaviek.

Foto: V rozhovore so zástupkyňou WOSM

Záver

Stala sa teda generačná krivda? Možno došlo v minulosti k necitlivým, aj urážlivým  konfrontáciám, či už z jednej alebo druhej strany. Túto skutočnosť nemôžeme vylúčiť. Ľudia sú rôzni, aj medzi skautmi. Bolo to zlyhanie jednotlivcov, nie systému. V skautingu vládne duch demokracie. Do činovníckej funkcie sme volení na určité obdobie. Nie sú doživotné ako u monarchov. Starších nahrádzajú mladší. To platí nielen vo skautingu, ale všeobecne v celom živote. Niektorí, ktorí dajú možnosť uplatnenia sa mladším to berú ako samozrejmosť, niektorí predsa trochu pociťujú ľútosť i clivosť a chápu to ako nutnosť, pár jedincov sa so stratou postavenia a funkcie nevyrovná nikdy. Ale povedzme si na rovinu. Ak si niekto myslí, že je nenahraditeľný a desaťročia si urputne bráni svoju funkciu pred oponentmi (ktorých zamlčiava, prípadne odstraňuje) prestáva byť pre oddiel, zbor, či organizáciu prínosom. Stáva sa „zaslúžilou brzdou“.

Rotácia činovníkov na vedúcich funkciách je nevyhnutná. To, že staršie skautské generácie odovzdávajú štafetu mladším generáciám je normálnym kolobehom života. Bez toho by skautské hnutie nemohlo napredovať. Vďaka tomu procesu dokázalo prežiť vyše sto rokov a pre deti a mládež je aktuálne dodnes. A to aj vďaka mnohým generáciám dospelých skautov a skautiek, ktorí keď dozrel ich čas posunuli skautskú pochodeň svojím mladším nasledovníkom schopným riešiť nové výzvy.

Autor: Jozef Mikloš  – Historickú komisia

Články publikované pod autorstvom časopisu Médium sú texty určené pre cieľovú skupinu v roverskom veku, texty zo starších čísel časopisu, alebo texty bez uvedenia autorstva.
ZDIEĽAŤ