Skautka animátorkou roka

Rozhovor
1397

Koncom decembra Združenie pre podporu detí a mládeže v Trnavskom kraji, v spolupráci s Radou mládeže Trnavského kraja, uskutočnilo podujatie s názvom „Animátor roka“. Medzi ocenenými sa v kategórii Junior vyskytla aj sestra Čelenka – Andrea Juráková z 80. zboru Ginko, Piešťany.

Čelenka, v prvom rade ti blahoželám k tvojmu oceneniu. Ako si sa k nemu vlastne dostala?

Tak ďakujem za gratuláciu. No, v mojom prípade som o nominácii vlastne vôbec nevedela až do chvíle, kým mi jeden chalanisko nezavolal, že so mnou, ako nominovanou, má spraviť krátke „videjko“, a tak som sa ho spýtala, či to nie je omyl a povedal, že nie. A tak sme sa stretli a natočil so mnou pár záberov.

Ako ti „padlo“, keď si bola ocenená? Cítila si to, ako odmenu za tvoju činnosť?

Nenazvala by som to tak, že by som to cítila ako nejakú odmenu, skôr som možno mala z toho taký pocit, že asi to, čo spolu s ostatnými robíme pre naše decká, bude niečo naozaj prospešné, keď toocenili ľudia z vyšších kruhov.

Andrea Juráková – Čelenka z 80. zbor Ginko, Piešťany pri preberaní ocenenia pre Animátorku roka v kategórii Junior.

Čakala si, že to budeš práve ty, kto bude ocenený? Vedela si, že funguje aj takáto „akcia“ – udeľovanie týchto ocenení?

No, priznám sa, že som to teda nečakala, lebo som vedela, že je určite veľa nominovaných, tak prečo by mali oceniť práve mňa. No, ale ako sme tak sedeli na galavečere a postupne oceňovali iné kategórie, tak mi doplo, že ocenená budem, lebo videjká robili len s ocenenými a nie všetkými nominovanými. A tak som sa pomaly začala obávať výstupu na pódium. Ale bol to super pocit, keď v prvom rade sa postavili Piešťanci, medzi ktorými, na moje veľké prekvapenie, nechýbali decká z mojej družinky či môj priateľ a aj ďalší skauti od nás.
Ako táto akcia (oceňovanie) funguje, som vedela, pretože minulý rok som sa jej zúčastnila ako divák.

Krátko po odovzdaní ocenenia. Čelenka a skauti z 80. zboru Ginko, Piešťany.

Podmienkou na udelenie ocenenia je aj dlhodobá práca s mládežou resp. deťmi. Ty si bola ocenená za prácu v skautingu. Napíš nám tvoj skautský príbeh.

Skautingu sa venujem už pomaly 10 rokov. Začala som u včielok a postupne som prešla ku skautkám, do nášho 2. oddielu Čunkšipi Čokan, v ktorom som dodnes. Prvé asi 3 – 4 roky u skautiek robili program pre mňa, postupne som prešla do pozície, v ktorej som sa začala zapájať do tvorby programu aj ja. Začala som s jednou družinkou v našom oddiele, ktorá mala vtedy dosť členov, a tak som pomáhala ich radkyni. Teraz, už druhý rok, mám svoju družinku Žabiek, s ktorou mi pomáha naša podradkyňa Marika.

Na ktorý konkrétny projekt, akciu, činnosť z tvojho pôsobenia si najviac hrdá?

Družina je asi taká „naj“ činnosť, ktorú v skautingu vykonávam. Okrem toho sa snažím zapájať do fungovania oddielu, ale my máme super vodkyňu (Jane), takže s tým veľa starosti nemáme.

Podľa kritérií na ocenenie sa animátor vyznačuje neobvyklou animátorskou šikovnosťou, akčnosťou a obetavosťou v práci s deťmi a mládežou. Pozoruješ to niekedy aj na sebe?

Fuu, tak tí, čo ma poznajú, myslím, že by povedali, že najmä asi tá akčnosť mi nechýba. Šikovnosť – no to si ani nemyslím, som jednoducho normálna radkyňa a tie by sa mali občas aj obetovať, takže aj to sa snažím splniť, ak treba.

[clear]

Predstav si, že pripravuješ takéto oceňovanie ty. Aké by boli hlavné kritériá? Ako vyzerá podľa teba vzorný animátor, v našom prípade radca a vodca?

Tak to ťažko povedať, čo je úplný ideál. Podľa mňa by mal byť najmä priateľský, aby s ostatnými dobre vychádzal, určite zodpovedný, vynaliezavý, ochotný chodiť na čo najviac akcií, aby aj decká na ne chodili a mal by sa snažiť urobiť zo svojich členov tím, ktorý vie spolupracovať a navzájom sa tolerovať. A ešte si myslím, že by taký vzorový radca mal byť určitým spôsobom „zažratý“ do skautingu, to si decká dosť všímajú a to ich motivuje, aby boli také aj ony.

Z čoho berieš energiu pracovať ako dobrovoľníčka? Čo je pre teba hlavnou motiváciou?

Pre mňa je hlavná motivácia to, že ma to baví. Baví ma stretávať sa s deťmi, hrať sa s nimi, niečo ich naučiť. Teší ma, keď vidím, že hra či nejaká aktivita, im niečo pekné dala a potešila ich. A určitým spôsobom to beriem aj ako takú výzvu, pretože nie je vždy ľahké vymyslieť na každú družinovku niečo zaujímavé a zároveň poučné, ale ako radcovia musíme zapojiť kreativitu. A mám radosť, keď ma napadne niečo, o čom viem, že baby poteší.

A aké sú tvoje plány do budúcna? Plánuješ prehĺbiť svoju dobrovoľnícku činnosť?

Do budúcna plánujem určite pokračovať v radcovaní a venovať sa ďalej skautingu, ako budem vedieť a na čo budem mať schopnosti.

[clear]

Čo praješ našim radcom a vodcom v ich ďalšom úsilí?

Prajem vám, aby ste mali stále veľa dobrých nápadov, ako zaujať decká a ako im ukázať, čo im skauting všetko dáva a ako môžu byť hrdí, že skautmi sú.

Za rozhovor ďakuje Sameul Štefan Mahút – Korbáčik

Animátor roka

  • Ocenenie pre dobrovoľníkov pôsobiacich v Trnavskom samosprávnom kraji,
  • udeľované každý rok v troch kategóriách – junior, senior, celoživotné dielo.
  • Podmienkou nominácie je dlhodobá práca s deťmi a mládežou, dobrovoľnosť práce (bez nároku na odmenu) a obetovaných niekoľko hodín v mesiaci pre túto činnosť. Mal by sa tiež vyznačovať neobvyklou šikovnosťou, entuziazmom, akčnosťou a obetavosťou pri práci s deťmi a mládežou.