„Samé si vedia veci vybaviť, zabezpečiť, nečakajú na maminku,“ hovorí skautský rodič. Ako skauting kultivuje deti?

  Rozhovor, Skauting
1932
Foto: Roman Kortiš

Pani Martina Baníková je matkou dvoch martinských skautiek, Alice a Romanky. Popri svojich dcérach okúsila skauting aj na vlastnej koži. Celkový rodičovský pohľad, aj ako vníma vplyv skautskej činnosti na svoje deti, nám priblížila v nasledujúcom rozhovore.

Ako ste sa dozvedeli o možnosti skautovať v rámci Turca?

Moja staršia dcéra Alicka bola najprv u trampov a odtiaľ sa dozvedela, že existujú aj skauti. Dozvedela sa o tom od spolužiakov v škole. 

Alica teda zrejme začala skautovať ako prvá z Vašich detí.

Áno. Mladšia Romanka sa vyvíja podobným spôsobom ako jej sestra. Neviem, či to bolo úplne podľa Alicinho vzoru, ale všetko skúša tak ako ona. 

Ako dlho už baby skautujú?

Alica od svojich desiatich rokov, teda už desať rokov a Romanka tri – štyri roky, aj keď teraz počas pandémie to bolo také nijaké. No aktívna je určite dva roky.

Ak Vaše deti chodili aj na iné krúžky, v čom sa od nich skauting líšil?

Dievčatá chodili na tanečnú, ktorá bola teda skôr len o pohybe, skauting je voči tomu viac všeobecný, dieťa skutočne rozvíja komplexnejšie.

Foto: Archív rodiny Baníkovej

Možno trošku abstraktnejšia otázka, ale akú stopu zanechal skauting na Vašich deťoch?

Alica sa ďalej rozvíja pedagogickým smerom, takže určite ju skauting ovplyvnil v rámci práce s deťmi, utvrdil ju v tom. U Romanky sa to ešte ukáže, teraz sa to nedá úplne posúdiť. Obe ich to však posunulo v otázke samostatnosti, aj keď aj predtým boli samostatné. Ale predsa,  samé si už vedia veci vybaviť, zabezpečiť, nečakajú na maminku. 

Máte doma zaužívané nejaké zvyky, ktoré si deti priniesli zo skautu?

Určite KPZ-tka, väčšinou si ju balia so sebou na turistiku či na výlety. Iným deťom to asi nenapadne.

Zúčastnili ste sa niekedy skautskej akcie alebo tábora spolu s deťmi, v rámci organizačného tímu?

Áno, bola som na jednom letnom tábore a na dvoch zimných táboroch ako zdravotníčka. Na akcii 90. rokov s ľaliou v Martine som bola tiež na jednom stanovišti orientačného preteku. 

Na základe týchto skúseností ste uvažovali niekedy nad tým, že sa tiež pridáte do skautu?

Na začiatku tohto roka som sa pridala ako pokladníčka martinského zboru, aj som sa oficiálne registrovala. 

Na aké podujatie sa zvykli počas skautského roka deti najviac tešiť?

Myslím si, že najviac na letný tábor, ten bol taký najintenzívnejší. Vždy sa na tie dva týždne chystali s radosťou. 

Odporučili by ste skauting rodičom ako voľnočasovú aktivitu pre deti?

Určite áno, lebo tie deti tam vidia aj niečo iné, než len mobil a všetku elektroniku dnešnej doby. Je tiež dobré, keď rodičia vypomáhajú a zapájajú sa aspoň sčasti do tých aktivít. Samozrejme, pokiaľ to tie deti chcú, niektoré sú radšej, keď tam rodičia nie sú. No vie to upevniť rodinné vzťahy, lebo všetko, čo rodičia robia spolu s deťmi, je super. 

Autor: Zuzana Šebová – Šuzi

Články publikované pod autorstvom časopisu Médium sú texty určené pre cieľovú skupinu v roverskom veku, texty zo starších čísel časopisu, alebo texty bez uvedenia autorstva.
ZDIEĽAŤ