Sme na Jamboree! – Správy z Japonska III.

  Reportáž, Zahraničie
1780

Je 23. júl. Dnes sa naša výprava presunula do Osaky, kde nocujeme na skautskej fare. Zajtra nás čaká home hospitality program – po dvojiciach budeme rozdelení do rodín.

Za posledné dni sme navštívili Kamakuru s Fuji. V Kamakure nás privítala celá veľká skupina skautov. Previedli nás po miestnych najstarších chrámoch. Keď sme sa vrátili, čakal nás navarený obed. Po ňom sme ihneď išli pozrieť veľkú bronzovú stavbu Budhu, keďže Budhizmus je 2 najrozšírenejšie náboženstvo (1. Shintoizmus, 3. Kresťanstvo). Po ňom sme sa išli okúpať do oceánu. To bolo super! Všetci sme sa úplne tešili skákaniu v malých vlnách 😊 Kamakurskí skauti nám opäť navarili, pripravili ceremóniu a uau, ako sa len tí Japonci starajú!

Keď hovorím, že sa starajú, tak naozaj. Amimama, domáca pani u ktorej sme v Tokiu bývali, si nás takmer „adoptovala“. Na cestu na Fuji nám objednali vlastný autobus a pán Imori si zobral pracovné voľno (podotýkam, že majú ročne dohromady približne 7 dní dovolenky). A keď sme sa vrátili, čakala nás (znova) uvarená večera. Áno, už niekoľko krát nás tak prekvapili, že sme až stratili slová.

Včera sme teda navštívili Fuji. Čierny popol mi pripomínal mesačnú krajinu, na ktorej sa zrazu objavili ľudia. Urobili sme si prechádzku po okolí, no nanešťastie sme nemohli vystúpiť na vrchol, lebo Slovenská ambasáda v Tokiu nám to (japonským spôsobom) nedovolila. No aj tak, to čo sme videli, bolo super. Cestou nás zobrali na 90-ročné skautské táborisko, a jazerá pod Fuji.

Večer sme sa zbalili a ráno vyrazili z Tokia, mesta, kde sa každý niekam ponáhľa, aj keď úplne nevie kam.

SME NA JAMBOREE!

Prišli sme včera večer. Účastníkov z rôznych krajín je zatiaľ málo, keďže otvárací ceremoniál je až zajtra. Čo sa udialo za tých pár dní od odchodu z Tokia?

Osackí skauti boli úžasní. Sprevádzali nás všade. Program bol nabitý a my sme boli tiež nabití dobrou energiou.

Je naozaj prekvapujúce, keď si uvedomíte akí japonci sú všímaví. Ak vidia, že si chcete dať z jedla, ktoré sa už minulo zo stola, nič im nepoviete no za minútu ho ajtak odkiaľsi prinesú a položia iba pred vás.

Doobedie druhého dňa nám zaplnil japonský tanec a neskôr sme im aj my priblížili slovenskú kultúru. Hneď potom si po nás prišli japonské host families, u ktorých sme stávili nalsedujúcu noc. Všetci sme si odniesli iné dojmy a zaujímavo blízke spoznanie japoncov. Pre chlapcov zorganizovali uvítaciu párty, ďalší navštívili miestny festival a další sa doma učili origami a dôležitosť čajového rituálu. (Pozn. Ak by ste sa k tomu niekedy dostali tak si poriadne nahlas „srrrknite“).

Na další deň nás čakalo Kyoto, Nara a veľmi, veľmi horúci deň. V Kyote sme si pozreli prekrásne chrámy a v Nare, na nás čakal „Bambi“! Áno, správne, srnky. Tie sú bežne len tak na ulici. Môžete ich kŕmiť a fotiť sa s nimi. Dajte si však pozor, pri vašej nepozornosti radi kradnú jedlo z tašky. Bolo to naozaj super!

Hirošima, do ktorej sme šli další deň, bola úplne iná. Tam nám do smiechu veľmi nebolo. Keď si človek pozeral všetky fotografie a čítal viac detailne články o atómovom výbuchu, nikomu nebolo do reči. Ajkeď je to nepríjemne, no je dobre, že takéto miesta existujú, aby nám pripomínali neľudské činy z minulosti.

Trajekt na krásny ostrov Miadžima a najfotografovanejšia Torry na svete.

Zaspali sme Pod predstavou, že večer bude tajfún. Našťastie nás obišiel a prinajhoršom dnes už len spŕchne.

Toľko zatiaľ z vášho kontignentu z Japonska 🙂

Rebeka
Youngspeaker Slovenskeho kontingentu

ZDIEĽAŤ