Prepad Tour 2o12

  Reportáž, Som redaktor
2150

3. zbor Aničky a Bořivoja Uhrových (Kežmarok) a 66. zbor Eduarda Korponaya (Vrbov, Vyšné Ružbachy) spojil začiatkom leta nadšencov na prepady. Spolu sme sa zúčastnili na piatich prepadoch a samozrejme, aj sebe navzájom. Každý prepad bol iný a niečím výnimočný.

Prvý prepad sa konal na 112. zbor Prameň Prešov. Išli sme piati. Po rozdelení na dve skupiny sme zistili, že dorozumievanie SMS-kami v miestach bez signálu mierne zlyháva. Ale aj napriek technickým problémom bola vlajka ukradnutá bez väčších problémov, rýchla fotka zo strážou, a nohy na ramená. Ráno sme prišli na nástup a za získanie vlajky musel celý zbor tancovať na prepadovú hymnu „Žijeme len raz“.

Maskovanie.

Vlajka je už ukoristená.

Ráno.

Druhý prepad, (hneď na ďalší deň) sme šli Bratislavčanom na Oravu (104. zbor skautov Bratislava Ružinov), s menšou obmenou osadenia. GPS a rádio fungovali naplno. Na miesto sme dorazili ešte za vidna, tak sme si chvíle skracovali: jedením, nastavovaním vysielačiek, spaním, fotením a najlepšia bola polnočná šiškovačka v lese. Tento krát sa nám vlajku ukradnúť nepodarilo, pretože sme si trošku neupresnili pravidlá. Ale spravili sme takú show na ktorú tak rýchlo nezabudneme a snáď ani oni. 😉

Naša korisť.. .síce nie je vlajka ale predsa.

Samo sa už teší, že korisť získal späť.

Prepad na 75. zbor skautov o.b. Jána Vojtaššáka SNV 1. a 4. oddielu sa nám vydaril a to ešte ako. Čo prepad, to pozmenená posádka. Táborová lúka Rakovec bola ako stvorená na prepady. Silný zvuk šumiaceho potoka bol pre nás iba výhodou. V čase prepadu mali táborák, tak všetci boli ešte „hore“ ale toho sme sa vôbec neobávali. Na stráži boli tuším dvaja malí chlapci, ktorí od strachu stále zasväcovali a zhasínali svoje baterky. Priblížili sme sa čo najbližšie a dohoda bola že keď zasvietia a zhasnú tak štartujeme. Zasvietili, zhasli a odišli. Tak sme sa teda rozbehli k stožiaru, stiahli vlajku, vypustili krásnu svetlicu a bežali do lesa, skryli vlajku a znova sa vydali k táborisku. Tam už bolo počuť hluk, tak sme len spoza potoka zakričali: „Spišská si tu táborí a vlajku si nestráži!“ Vtedy sa za nami rozbehol celý tábor. Prv sme pred nimi utekali no potom sme sa rozbehli oproti nim a zapochodovali do tábora. Navliekli sme im náhradnú reflexnú vlaku, dali si víťazný čajík a granko s mliekom. Odchádzali sme ešte keď všetci spali, pretože väčšine začínal svoj tábor.

[note]Prečítajte si tiež:
Päť tipov k táborovým prepadom
[/note]

Na posledné dva prepady sme išli tak, že sme sa ani nevracali domov. Prvý bol znova na 75. zbor, ale teraz na 2. a 3. oddiel, taktiež v Rakovci, tak sme dúfali, že sa nám to znova podarí. Ale tento krát vlajka neuzrela naše ruky, pretože čisto chlapčenský tábor nám zmaril plány. Zaujímavá bola ale stráž, ktorá si najprv vychutnávala „čo kuchyňa dala“ a nakoniec si o druhej v noci išli umyť zuby. Škoda že nie k umyvárke, ale za stany. Ráno nám dali za trest priniesť drevo, tak sme si splnili povinnosť a vybrali sme sa oddychovať na Dedinky.

Znova pozmenená posádka.

Posledný prepad bol zároveň aj ten najlepší. Ženy z 68. zboru Biele Vrany Košice boli totálne akčné. A to nám vyhovovalo. Ešte za vidna sme sa stretli s vodkyňou tábora a diskutovali o pravidlách. Nakoniec sme sa dohodli na tom komu odviažu šatku z ruky bude chytení. Tak sme ešte obzreli tábor a išli si do auta ešte trochu pospať.

V ten večer boli dosť podmienky na prepad proti nám, bol spln. Tak sme sa veľkou okľukou a pomalou rýchlosťou priblížili k táboru. Boli sme zaskočení, keď sme zistili, že v dievčenskom tábore sa stráži iba po jednom. A k tomu ešte z podsady (inak pozdravujeme Mimu 🙂 ). Tak sme sa rozdelili, dvaja strážili jej východ z podsady a jeden išiel po vlajke. Vlajka už bola v polovici stožiara, keď sa stráž vyrútila z podsady. No už bolo neskoro. Mocné ruky ju udržali na dosť dlho, aby sme už o chvíľu utekali do lesa, skryli vlajku a vtedy sa začala poriadna naháňačka lesom, lúkou a bažinou. Tie baby nás ubehali skoro k smrti, a po dolapení sa o to pokúšali asi aj naďalej. Keď sme sa všetci vrátili do tábora, vytiahli sa sladkosti (na dievčenskom tábore sa dokonca aj na konci tábora nájdu), rozprávali sa a nakoniec došlo aj na spánok. Ráno nás čakala odmena. Zažiadali sme si kopec sladkostí a vodkyne museli skončiť vo vode. Popri poobednom Frisbee ešte každý dostal nové meno: Braňo bol Bohuš, Gregor – George, Jančo- Jean, … Bola tam fakt sranda, ženy ste super! 🙂

Sladká odmena.

Mňam, mňam.

Vodkyne muselu ráno skončiť vo vode.

Odkazy prepadlíkov

Jakub Perignát (KNEPKY): „Tak teda traste sa lebo prepadové komando je tú znovu o rok a možno, že aj na vašom tábore zmizne vlajka!“

Ján Kotora (KLOPKY): „Keď vám ukradnú vlajku, to nie je hanba, to je len nepríjemné.“

Gregor Kuffa (LEGOLAND): „Nikdy som si nemyslel že séria takýchto prepadov bude tak skvelá akcia cez leto. Snažíme sa udržiavať slovenské skautské tradície a taktiež zavádzať nové trendy do zborov:) Skauti a tábory boli všade skvelí – I´m lovin it.“

Domino Kalavský (PGEČO): „Pre mňa bol každý prepad výnimočný. Zážitky ostanú v pamäti do konca života. V Prešove to bolo výnimočné fotkou so strážou. V Bratislave to bola svetlica vystrelená nad tábor. Všetky naše prepady boli skvelé, najlepšie.“
A ešte odkaz pre zborových vodcov: „ Zatiaľ sú termíny voľné. A my sme hecnutí, tak poďte dokázať, že vaše tábory sú skvelo strážené a radi sa zabavíte!“

Mária Budzáková (RETI-TULI): „Všetci ste boli úžasní, ďakujeme že sme mohli prepadnúť vaše tábory a ešte jedno info: prepadlici@gmail.sk keby niečo ;-)“