Hollywood Mojtín – 62. zbor Strelka Nová Dubnica

Reportáž
1226

Keď sme si v pozvánkach našli, že pôjdeme na táborisko Mojtín, celkom sme sa potešili. Po minuloročnej návšteve tábora pod Bielymi skalami sme už vedeli, že sa nestratíme a zasa raz uvidíme kúsok krás nášho Slovenska. No keď sme zistili, že tam táborí Strelka z Novej Dubnice, tak sme sa potešili o to viac.

V krajine filmových rozprávok

Základom tohtoročného programu boli kreslené rozprávky, vďaka čomu sa deti ocitli na niekoľko dní v Hollywoode, čo bol vlastne aj názov tábora – Hollywood Mojtín. Jednotlivé časti etapovej hry striedajúce sa každý deň, prechádzali rôznymi rozprávkami. V deň našej návštevy bol ústredným motívom James Bond, ktorý mal spraviť návštevný deň vážnejším. Predsa prídu rodičia, ktorí donesú koláče. Všetkých 20 účastníkov tábora sa teda mohlo tešiť napríklad na golf či rôzne šifry.

Vyhodnotenie denného programu na večernom nástupe.

Vyvrcholenie celej táborovej etapovky bude v podobe odovzdávania Oscarov, ktoré sa odohrá posledný večer. Cez deň už nebude žiadna rozprávka – hviezdami sa stanú všetci. Budú sa tu pohybovať bodyguardi, paparazzi a podobné „veci“. No a večer si tí najlepší prevezmú cenné sošky.

Počas finálového kola táborovej Superstár vystúpila aj miestna hop-hopová hviezda.

Á vyhráva…

Pri fejsbúku to žije.

Na tábore 62. zboru nájdete skôr mladšie osadenstvo.

Počasie to zasa raz komplikovalo

Na otázky ohľadne stavby tábora si Dodo vzal na slovíčko nášho známeho Akelu: „Celý tábor pripravuje zhruba šesť ľudí. To je taký náš realizačný tím. Tábor máme v demonte a staviame bez použitia klincov a dreva z lesa, samotná stavba tak trvá v podstate nejakých 24 hodín. Horšie je dopraviť materiál nákladiakom sem.“ Doprava na lúky nebýva vždy jednoduchá, čoho dôkazom je aj skúsenosť Strelky. „Toho roku sme mali taký nepríjemný zážitok, že nám zapadol ťahač aj s návesom a mali sme problém dostať ho von. Komplikovalo to počasie, takže stavba sa pretiahla na nejaké dva dni.“ dodal Akela.

Šesťdesiatdvojka sa snaží striedať táboriská podľa možností. Asi najdôležitejší je prístup, ktorý umožní dovoz táborového materiálu vo veľkom nákladiaku aj s vlečkou. „Posledné dva roky to bola Kubrica, teraz Mojtín. Uvidíme o rok, kde a s kým“ uzavrel s úsmevom Akela.

Známe táborisko

Malá skromná dvojterasová lúčka s malým potôčikom medzi podsadami a kuchyňou, uložená medzi vysokými stromami za dvomi skalnými úžinami neďaleko obce Mojtín nám bola dobre známa. Nemá síce najrovnejší terén, ale zato malú skalku uprostred má len málo námestíčok. Malý čistý potôčik, pretekajúci táboriskom, oddeľuje podsadovú časť od kuchyne s jedálňou – spája ich však mostík.

Prístup je celkom dobrý až po malé parkovisko, asi dvadsať metrov nad táborom. Počas daždivých dní môže trochu šarapaty narobiť záverečný úsek lesom, kde prejazdnosti iste nepomôže tamojšie blato.

Malá skromná dvojterasová lúčka s malým potôčikom medzi podsadami a kuchyňou, uložená medzi vysokými stromami za dvomi skalnými úžinami neďaleko obce Mojtín.

Zahraničná návšteva

Táborníci 62. zboru očakávali na ďalší deň návštevu Britských skautov, ktorým plánovali poukazovať okolie a vziať ich na poriadnu túru: „Bude to na Mojtín a možno ešte kúsok ďalej,v štýle výpravy za Strateným Mojtínom – Indiana Jones.“

Privysoká latka

To, že na tomto tábore nám bude dobre, sme vedeli už od začiatku. Po minulom roku sme vedeli, čo zhruba môžeme čakať a na čo sa tešiť. A aj sme sa tešili. Naše očakávania boli veľké, keďže latka z Kubrice bola vysoko. No Fredymu a Akelovi s ich zborom sa to podarilo. Zdvihli ju a sme zvedaví, čo nové bude na budúci rok. Opäť sme tu zažili už známy pocit – nechcelo sa nám ísť preč. Detská reťaz, neoblomne stojaca pred odchádzajúcim autom, nám odchod len sťažovala.

Díky chalani, vidíme sa o rok!