Kráčala som lesmi aj lúkami, prešla som ferratou, videla som pozostatky rímskeho vodovodného vedenia, navštívila hrad Marksburg, pevnosť Pfalzgrafenstein a kaplnku sv. Juraja, väčšie dedinky aj menšie mestečká a to všetko s výhľadom na Rýn. Skrátka mám ešte dlho na čo spomínať. Kraj pozdĺž Rýna mal skutočne niečo do seba.
Meno a prezývka: Tamara Šnúrka Marová
Zbor: 75. zbor otca biskupa Jána Vojtaššáka
Oddiel: 4. oddiel skautiek Profesionálky
Koľko rokov skautuješ: 12
Obľúbená hra: Kuriatka
Kedy a ako si sa dostala ku skautingu? Aké boli tvoje začiatky?
Moja staršia sestra Dominika a Viky, vtedy radkyňa družiny Veveričiek u nás v zbore, boli skvelé kamarátky. Jedného dňa navrhla Viky mojej sestre, či sa nechcem pridať k nej do družinky. Na mojej prvej družinovke sme hrali kuriatka a mne sa na skautingu tak zapáčilo, že som ostala.
Čo aktuálne robíš vo svojom oddiele, zbore, oblasti?
Aktuálne nezastávam žiadnu konkrétnu funkciu, lebo minulú jeseň som sa presťahovala do Nemecka a rada by som tu v nasledujúcom semestri začala študovať. Napriek vzdialenosti som ostala s dievčatami v oddiele v kontakte a snažím sa im čo najviac pomáhať. V budúcnosti by som si určite rada našla činnosť, ktorou budem môcť v oddiele alebo zbore pomôcť, aj keď len na diaľku.
Kedy si sa rozhodla, že sa chceš stať ďalším Orlím skautom?
Keď som mala asi 11 rokov, natrafila som v časopise Skaut na článok o tomto ocenení. Počula som o ňom vtedy úplne prvýkrát, no niečo ma na ňom tak zaujalo, že sa z toho stal môj sen. Hneď na to som sa spýtala svojej radkyne Betky, či ho môžem začať plniť. Betke sa tento nápad veľmi páčil, no navrhla mi, či to najprv nechcem skúsiť s Medvedím skautom a s Orlím ešte chvíľku počkať. Medvedieho skauta sa mi podarilo úspešne dokončiť a odtiaľ to k Orliemu skautovi už nebolo tak ďaleko. Vtedy som sa rozhodla definitívne.
Ako dlho ti trvalo splnenie podmienok na získanie tohto programového ocenenia?
Ak to počítam od momentu, kedy som ho uvidela v časopise, tak to bolo takmer 9 rokov. No neplnila som ho po celý čas nepretržite. Takže v skutočnosti to bolo skôr 7–8 rokov.
Čo bolo pre teba ľahké a čo naopak ťažké pri zdolávaní jednotlivých úloh?
Najťažšie mi prišli dlhodobé úlohy. Neraz sa mi stalo, že som na nejaký deň zabudla a musela som aj po mesiaci začať odznova. Napríklad v kapitole o duchovne v Rangerskom horizonte je challenge, počas ktorého je potrebné si vytvoriť denný a týždenný duchovný návyk a dodržiavať ich po dobu 3 mesiacov a vyhradiť si 1 deň zameraný na duchovno. Túto úlohu som 2× po 2 mesiacoch musela začať odznova.
Najľahšie mi naopak prišli úlohy, ktoré bolo možné splniť z časti alebo aj úplne čítaním nejakej knihy. Tie ma veľmi bavili.
Bol moment, kedy si oľutovala, že si sa rozhodla plniť Orlieho skauta?
Áno, jeden. Po tom, čo mi už na 3. pokus nevyšla Expedícia I., som sa cítila veľmi frustrovane. Vtedy to vyzeralo, že ju už do 20. narodenín zopakovať nestihnem a popravde, ani som vtedy nechcela. Pýtala som sa samej seba, či to všetko úsilie vôbec malo zmysel. Hoci to vtedy nebol príjemný moment, donútilo ma to zamyslieť sa a prišla som na to, že to za to stálo. Pripomenulo mi to, koľko som toho už zvládla, a že každý krôčik k Orliemu skautovi mal zmysel sám o sebe. Bez ohľadu na to, či by som ho bola dokončila alebo nie.
Vďaka podpore z môjho okolia som sa odhodlala ešte na jeden pokus a nikdy by som za nič nevymenila to, ako moje obidve expedície nakoniec dopadli ale to sa už dočítate nižšie.
Jednou z podmienok je aj získať 5 odboriek: Občan, Táborník, Kultúra, Prvá pomoc a Ochranca prírody. Ktorá ti toho najviac dala a prečo?
Myslím, že Táborník. Pri plnení niektorých bodov mi pomáhal ocko. Takže nielenže som získala kopu zručností a schopností, ale aj úžasný víkend na chate, na ktorý s ockom doteraz radi spomíname.
Aká bola najúsmevnejšia/najzábavnejšia situácia z plnenia Skautského chodníka a odboriek?
Minulý tábor som si zabudla pri potoku ešus. Spomenula som si naň až o pár hodín, no keďže ho medzičasom prešiel traktor, našla som pri potoku len pokrčený falat plechu. Lyžičku, ktorá v ňom bola, pre zmenu zlisovalo do rovna. Je to tak trochu moje prekliatie, snáď každý tábor prídem o ešus, no minulý rok bol výnimočný. Škoda toho ešusu, práve v ňom sa mi podarilo priviesť do varu liter vody do 3. bodu odborky Táborníka.
Čo bolo pre teba z Rangerského horizontu najzaujímavejšie? Ktorú časť by si si rada zopakovala?
Jednoznačne by som si zopakovala expedície. Obidve som robila v Nemecku. Kráčala som lesmi aj lúkami, prešla som ferratou, videla som pozostatky rímskeho vodovodného vedenia, navštívila hrad Marksburg, pevnosť Pfalzgrafenstein a kaplnku sv. Juraja, väčšie dedinky aj menšie mestečká a to všetko s výhľadom na Rýn. Skrátka mám ešte dlho na čo spomínať. Kraj pozdĺž Rýna mal skutočne niečo do seba.
Ktoré zameranie projektu (enviro, skautský, komunitný) si si vybrala v Rangerskom horizonte? Prečo?
Vybrala som si skautský. Bol to zároveň môj vodcovský projekt a keďže som vtedy bola oddielová vedúca, rozhodla som sa ho zamerať na oddiel.
Teraz si už Orlou skautkou. Máš nejaké zaujímavé postrehy z toho, ako ťa vníma okolie?
Úprimne, ani nie. Nemyslím, že by sa niečo zmenilo.
Kto ti bol najväčšou oporou počas plnenia Orlieho skauta?
Na mojej ceste za Orlím skautom ma sprevádzalo mnoho ľudí a preto nedokážem vymenovať len jedného z nich, tak spomeniem aspoň pár. Betka mi dodala inšpiráciu na úplnom začiatku, Poka mi bola mentorkou počas plnenia Medvedieho skauta a pomohla mi ho dotiahnuť do úspešného konca. Gekon mi bol tútorom počas SELŠ-ky a nielenže mi pomohol pri plnení celého projektu, ale aj pri plnení Rangerského horizontu. So Skautskou srandou sme sa navzájom povzbudzovali a držali si palce pri dosahovaní tohto cieľa. Moje kamarátky z družiny a oddielu, ktoré vo mňa celý čas verili, a baby z včielkarskej družinky Srniek, ktorým som mala tú jedinečnú možnosť radcovať, mi vždy pripomenuli brať veci viac s ľahkosťou a humorom.
No a v neposlednom rade, moji rodičia, môj starší brat Ivan a moja staršia sestra Dominika, ktorá mi dodala odvahu nevzdať sa a dokončiť to aj keď už to vyzeralo úplne beznádejne. Vám i mnohým ďalším zo srdca ďakujem.
Chcela by si niečo odkázať ostatným Orlím skautom a skautkám?
Je mi veľkou cťou pridať sa do vašich radov. Taktiež, plne súhlasím s tým, čo už napísali niektorí predo mnou. Určite by sme mali niekedy dať stretko.
Túto výzvu si už splnila. Máš nejakú novú skautskú alebo životnú výzvu, za ktorou chceš ísť?
Orlí skaut bol môj druhý najstarší sen. Tým najstarším je, že som sa už od malička chcela stať archeologičkou. O pár týždňov ma čaká jazyková skúška z nemčiny a ak ju zvládnem, budem tu v Nemecku pripustená k štúdiu archeológie. Môj druhý najstarší sen sa mi už podarilo splniť, čo sa však archeológie týka, som v podstate, aj po tak dlhej dobe, ešte len na začiatku. Tak mi, prosím, počas mojej cesty za mojím najstarším snom držte palce. 😉
Na ktorý skautský zážitok najradšej spomínaš?
Tých je hrozne veľa, ale to, ako sme so skupinkou na tábore v súťaži o najlepšiu praženicu v ešuse na ohni navarili niečo, čo sa na ňu ledva podobalo, a hrianky spiekli na uhoľ, ma vždy rozosmeje. Ako tajnú prísadu sme pridali vetvičku smrekového ihličia. Žiaľ, tá praženica po tom ihličí aj chutila.
Aké skúsenosti si získala pri plnení Orlieho skauta?
Trpezlivosť a vytrvalosť pri dlhodobých cieľoch.
Čo by si odkázala mladším skautom a skautkám, ktorí uvažujú o dosiahnutí Orlieho skauta?
Ako ste si mohli prečítať vyššie, počas Orlieho skauta ma sprevádzalo mnoho ľudí. A trúfam si povedať, že každý z Orlích skautov mal niekoho, kto im poradil či pomohol. Orlí skaut je obrovská výzva, no nemusíte ju plniť sami. Nebojte sa preto požiadať vo vašom okolí o radu, pomoc alebo povzbudenie. Som si istá, že sa nájdu takí, ktorí vás radi podporia.
