Stalo sa to asi na veľkom sneme 2023. Rozprával som sa tam so Šnúrkou o podmienkach a obaja sme skonštatovali, že by sme to dokázali splniť. No a keď sa odovzdávali dekréty Orlím skautom, vyhlásil som, že tam budeme o tri roky spolu stáť.
Rozhovor s 38. Orlím skautom
Meno a prezývka: Ján Svitana – Skautská Sranda
Zbor: 25. zbor Vodopád Žilina
Oddiel: 19. oddiel Falco
Koľko rokov skautuješ: 14
Obľúbená hra: Človečina
Kedy a ako si sa dostal ku skautingu? Aké boli tvoje začiatky?
Mamka ma prihlásila. Ani som nevedel, že niečo také existuje, kým ma ako 6 ročného chlapca nezaviezla na prvú družinovku.
Začiatky boli hrozné. Vôbec ma to nebavilo, lebo ja som sa chcel hrať sám. Mal som svoj svet fantázie ako Timothy Leslie Templeton z rozprávky BabyBoss. Nepotreboval som nikoho, kto by mi do toho zasahoval.
Skauting ma začal baviť až keď som zistil, že môžem tú fantáziu využívať. Začalo ma baviť prezentovanie skupinových prác, vymýšľanie scénok, a neskôr tvorba programu. A momentálne je to jeden z mála priestorov, kde ju môžem používať, takže skauting má pre mňa vyhradené veľké miesto v živote.
Čo aktuálne robíš vo svojom oddiele, zbore, oblasti?
V oddiele som oddielový vodca. V zbore veľmi rád pomáham s programom. Hlavne so scénkami, symbolickým rámcom a podobnými záležitosťami, ktoré nie sú obmedzené nijakými pravidlami, ale iba fantáziou. A to isté robím aj v LRŠ Polaris.
Kedy si sa rozhodol, že sa chceš stať ďalším Orlím skautom?
Klasická odpoveď väčšiny orlích skautov: Prišlo to postupne. Veľa podmienok som splnil bez toho aby som vôbec vedel, že niečo ako Orlí skaut existuje. A keď už som sa o tom dozvedel, vznikla z toho taká malá nesmelá túžba: “To by bolo jaké super, kebyže som Orlí skaut!” Čím ďalej to bolo reálnejšie a táto túžba prerástla do rozhodnutia. Stalo sa to asi na veľkom sneme 2023. Rozprával som sa tam so Šnúrkou o podmienkach a obaja sme skonštatovali, že by sme to dokázali splniť.
No a keď sa odovzdávali dekréty Orlím skautom, vyhlásil som, že tam budeme o tri roky spolu stáť.
Ako dlho ti trvalo splnenie podmienok na získanie tohto programového ocenenia?
Táto otázka sa mi nikdy nepáčila. Splnenie podmienok mi trvalo celý život! Celý môj charakter a všetko, čo ma viedlo k tomu aby som splnil ktorúkoľvek podmienku bolo výsledkom nekonečného množstva udalostí, skúseností a rozhodnutí. Ak by som vymazal akúkoľvek udalosť v mojom živote, už by som to nebol ja. Nebol by som taký aký som a možno by som sa vykašlal na celého Orlieho skauta. A možno aj na celý skauting.
Ak veľmi chcete počuť nejaký číselný údaj, môžem spočítať časový úsek medzi rozhodnutím a splnením poslednej podmienky. Ale rozhodnutie prišlo postupne. A už predtým som mal nejaké podmienky splnené. Tak môžem začať rátať od splnenia prvej podmienky. To som ale ešte netušil, že vôbec plním Orlieho skauta. A navyše zloženie nováčikovskej skúšky (prvá splnená podmienka) si tiež vyžadovalo nejakú prípravu. Od prvej triedy, kedy som začal skautovať, ma rôzne okolnosti formovali aby som neskôr bol schopný splniť všetky podmienky. A vlastne už od narodenia ma Boh formoval. A ešte pred narodením formoval tento svet aby tu vznikli podmienky, ktoré ma budú formovať.
Tak nič. Aj tak sa mi nepodarilo vypočítať nejaký číselný údaj. Preto sa mi táto otázka tak nepáči. Nemôžem zmerať niečo, čo nemá jasný začiatok. A je to príliš komplikovaná otázka na to, koľko málo miesta tu je. A ja veľmi rád píšem slohy.
Čo bolo pre teba ľahké a čo naopak ťažké pri zdolávaní jednotlivých úloh?
Ťažké bolo pre mňa dobehnúť zameškané. V našom oddieli nejako nefungovali skautské napredovania. Takže som sa zrazu ako 17-ročný zobudil s tým, že nemám skautský chodník ani začatý a aby som sa stal Orlím skautom, musím teraz dobehnúť úlohy, ktoré sú evidentne pre mladších. Ešte krátko pred dvadsiatkou som dokončoval úlohy zo skautského chodníka. So zborovým vodcom som si konzultoval každú jednu úlohu a prerábali sme ich do podoby primeranej môjmu veku.
Ťažké bolo pre mňa aj dodržiavať pokyny príručiek. Keď som bol v nejakej oblasti veľmi dobrý a mal som pocit, že sa jej venujem pravidelne a veľmi intenzívne, bolo pre mňa náročné nechať sa zviazať nejakými pravidlami a splniť konkrétnu úlohu. Hlavne ak som vnímal, že mi tá úloha už nič nedá.
Na druhú stranu, mi to ale v mnohých prípadoch prinieslo motiváciu, keď som si podmienky mierne sťažil (po konzultácii s vodcom). Napríklad predstaviť rovnošatu zahraničného skauta mi prišlo strašne trápne. Moju družinu by to určite nezaujímalo. A dokonca som ani nemal družinu. Preto som si povedal, že bude zaujímavejšie kontaktovať nejakého zahraničného skauta, porozprávať sa s ním o fungovaní skautingu u nich v Belgicku a výsledky odprezentovať na teambuildingu oddielovej rady. Takže toto ma veľmi bavilo a bolo pre mňa ľahké zapojiť fantáziu a vytvoriť komplikovanejšiu úlohu, ktorá by bola aj pre mňa výzvou a naozaj by som mal po jej splnení pocit nejakého achievementu.
Bol moment, kedy si oľutoval, že si sa rozhodol plniť Orlieho skauta?
Nikdy som to neoľutoval. Ale bol moment, kedy som začal váhať, či som naozaj hodný stať sa Orlím skautom. Mal som pocit, že som stále len obyčajný chlapec, ktorý len spravil zopár vecí na zozname. To že som splnil zopár úloh zo mňa nerobí lepšieho človeka ako by som bol bez tohto ocenenia. Veľmi som sa bál, že toto ocenenie bude nejako určovať moju hodnotu. Bál som sa, že by sa na mňa niekto pozrel a povedal by: “Ty si Orlí skaut? Vôbec tak nepôsobíš.” A preto som rozmýšľal, či tú poslednú úlohu na zozname naozaj splním. Chcel som s tým počkať do narodenín a potom by som už definitívne stratil tú možnosť. Ale asi by som si to do konca života vyčítal. A tak som zavrel oči a stal som sa Orlím skautom. To znie riadne poeticky.
Jednou z podmienok je aj získať 5 odboriek: Občan, Táborník, Kultúra, Prvá pomoc a Ochranca prírody. Ktorá ti toho najviac dala a prečo?
Ako som písal vyššie, veľmi ma bavilo rozširovať si úlohy. Napriek tomu, že samotné splnenie podmienok odborky Prvá pomoc, mi toho nedalo veľa, rozhodol som sa rozširovať si obzory. Kdekoľvek sa vyskytlo čokoľvek spojené s touto témou, okamžite som sa zapojil. Už ani neviem, koľkokrát som si skúšal resustitáciu na figuríne. A toľko príbehov od záchranárov som si vypočul, že by som mohol napísať knihu. Napriek tomu, že som vstrebával všetky tieto informácie, stále sa necítim dostatočne pripravený na záchranu niekoho života.
Aká bola najúsmevnejšia/najzábavnejšia situácia z plnenia Skautského chodníka a odboriek?
Nepamätám si veľa vtipných situácií. A väčšinou to bol situačný humor, ktorý by teraz bez kontextu a bez momentu prekvapenia vyznel trápne. Ale spomínam si, že keď som vysvetľoval nejakým random cestujúcim vo vlaku, čo je skauting a čo je to Orlí skaut, spýtali sa ma, že čo je podľa mňa najťažšia úloha. Povedal som im, že úloha čistá izba. A stále si to myslím.
Čo bolo pre teba z Rangerského horizontu najzaujímavejšie? Ktorú časť by si si rád zopakoval?
Expedície boli úplne úžasné. Mohol som si vymyslieť vlastnú výzvu, ktorá by bola tak zaujímavá, že o tom ešte moje vnúčatá budú rozprávať svojim vnúčatám. Dobre, to už asi trošku preháňam, ale spravil som si napríklad reťaz miest, v ktorých som vymieňal predmety za zápalku. Počas piatich dní som v piatich mestách vymieňal a každú noc som spal niekde inde.
Ktoré zameranie projektu (enviro, skautský, komunitný) si si vybral v Rangerskom horizonte? Prečo?
Skautský projekt. Skombinoval som to so svojou vodcovskou činnosťou. A keďže som bol v ten rok vedúci programového tímu na skautskom tábore využil som to na splnenie tejto podmienky. V našom zbore sa veľmi málo pracovalo s programovou ponukou. Tábory mali síce pekný symbolický rámec, ale každý, kto si chcel splniť nejakú odborku si robil všetko úplne sám. A preto som tábor prispôsobil tak, aby sa dala splniť väčšina bodov odborky Zálesák.
Teraz si už Orlí skaut. Máš nejaké zaujímavé postrehy z toho, ako ťa vníma okolie?
Väčšina ľudí o tom ani nevie. Vlastne o tom zatiaľ vie asi len 5 ľudí. To sú ľudia, ktorí vedeli že sa o to pokúšam a priamo sa ma spýtali, či sa mi to podarilo. Ale som zvedavý na reakcie ľudí, keď si našijem nášivku na vrecko.
Kto ti bol najväčšou oporou počas plnenia Orlieho skauta?
Som typ človeka, ktorý si nevie vypýtať pomoc, pretože mám pocit, že som ostatným na príťaž a nechcem nikoho zbytočne zaťažovať. Viem, že to nie je pravda, ale napriek tomu som si nevypýtal pomoc, kým som nebol naozaj v núdzi. A preto asi jediná osoba, ktorú som do tohto procesu zapojil a moja jediná opora bol náš zborový vodca Majo.
Chcel by si niečo odkázať ostatným Orlím skautom a skautkám?
Nie.
Bolo by to len nejaké zbytočné klišé. Veď väčšinu z vás ani nepoznám. Ale rád by som vám povedal niečo pekné, keď sa spoznáme… Aha, tak predsa: “Dojdite na kávu. Ale ozvite sa mi predtým, aby som si stihol upratať.”
Túto výzvu si už splnil. Máš nejakú novú skautskú alebo životnú výzvu, za ktorou chceš ísť?
Polaris a náš oddiel. To sú celkom veľké skautské výzvy. Myslím si, že ma naučili viac ako orlí skaut. A stále ma učia. Takže mám teraz veľa výziev, ktoré ale nemajú nejaké dlhodobé ciele. Skôr malé čiastkové ciele.
Na ktorý skautský zážitok najradšej spomínaš?
Keď som plnil výzvu 3 orlie perá, mali sme akurát dvojdňovku. Prechádzali sme cez Súľovské Skaly a mali sme tam spať. Dochádzala nám voda. A keďže bývam priamo pod skalami, navrhol som že by sme šli dopustiť vodu ku nám.
Veľmi rád spomínam na výrazy mojich rodičov, keď som sa o jedenástej večer objavil doma, so štyrmi ďalšími skautmi. Bolo zaujímavé vysvetľovať pantomímou, že držím 24 hodín ticha a iba potrebujeme napustiť 100 litrov vody do týchto batohov.
No a potom polnočný výstup do Roháčskeho sedla s 30 kilovým batohom a partiou Podhorcov (a s Makom). To stálo za to.
Aké skúsenosti si získal pri plnení Orlieho skauta?
Naučil som sa vytvoriť si vlastný systém. Ja som podmienky splnil už dosť dávno. Ale takým spôsobom, že som si prečítal kapitolu prvého skauta a povedal som si: “Veď v tejto oblasti som už odborník. Táto úloha mi aj tak nič nedá, lebo už nemám 15 rokov. A aj tak sa v tom už vyznám.” A tak som si väčšinu úloh uznal sám. Zrazu som si uvedomil, že už mám všetky podmienky splnené, ale nemám pocit, že by ma to stálo nejaký extra výkon.
A tak som sa obzrel späť na svoju cestu a pokorne som si musel priznať, že som nehral podľa pravidiel. Vypísal som si všetky úlohy do jedného dokumentu a ku každej som napísal jeden odstavec o plnení. Prípadne o tom kedy a ako mám v pláne ju splniť. Aj to ako by som si ju upravil na svoj vek. A celý tento dokument som konzultoval so zborovým vodcom.
Tak to je jedna z tých silnejších skúseností, ktorá formovala moju osobnosť.
Čo by si odkázal mladším skautom a skautkám, ktorí uvažujú o dosiahnutí Orlieho skauta?
Keď to dáš, pozývam na pivo. Len mi napíš.
