Aktivity na tému aktívne občianstvo – časť 2.

  Program
270
Foto: Matúš Mahút

V dnešnom svete plnom výziev je aktívne občianstvo kľúčové pre formovanie zdravého a dynamického spoločenstva. Je dôležité, aby sme sa tejto téme venovali a podporovali zapojenie sa jednotlivcov do vecí, ktoré ovplyvňujú ich životy. Jednou z vhodných foriem, ako túto tému otvárať je prostredníctvom hier a aktivít.

V dnešnom svete, kde každodenné rozhodnutia ovplyvňujú náš život, je kľúčové, aby sme sa ako aktívni občania podieľali na formovaní nášho spoločenstva. Skauting nás učí hodnotám, ako je spolupráca, služba, pomoc druhým a tiež k aktívnemu občianstvu. Jednou zo súčastí angažovanosti je aj účasť vo voľbách a celkový záujem o aktuálne dianie. V tomto článku sa nachádzajú aktivity, ktoré nám a našim členom pomôžu bližšie pochopiť túto tému a načrieť tak viac do jej hĺbky.

Prečo a koho ísť voliť?

Ciele:

  • Rozvíjať kritické myslenie
  • Objasniť potrebu robiť informované a zodpovedné rozhodnutia

Cieľová skupina:

  • rangeri

Čas a priestor:

  • 90 minút

Metódy a formy:

  • Otvorené otázky + debata, možná rolová hra

Priebeh aktivity

  1. Radca uvedie problematiku rozhodovania sa a jej každodennosti – všetko, čo si cez deň vyberáme (oblečenie, školské pomôcky, dovolenka, priatelia). Najprv hodnotíme pomocou rôznych kritérií, a následne si vyberieme niektorú z dostupných alternatív alebo ak nám žiadna alternatíva nevyhovuje, zdržíme sa možnosti výberu. Kedy môžeme, musíme, mali by sme si vybrať?
  2. Radca debatu nasmeruje na voľbu zástupcov do náčelníctva, školského parlamentu, samosprávy a štátnych autorít.
  3. Radca členom vysvetlí, že predtým, ako sa volič rozhodne, komu dá svoj hlas, je veľmi dôležité, aby si našiel čas a detailne si preštudoval volebné programy a hodnoty daného politika alebo strany, ale aj kompetencie voleného orgánu, ktorému ako volič odovzdáva svoju dôveru, a teda uskutočnil informované rozhodnutie. Niektorí voliči sa rozhodujú podľa osobných sympatií alebo volebných sľubov politikov, čo je veľmi nespoľahlivý a neobjektívny zdroj informácií.
  4. Následne pomocou otázok radca podnecuje členov k vlastným návrhom a argumentácii:
  • Ako a podľa akých kritérií by sme mali vyberať človeka na politickú, resp. riadiacu, pozíciu, ktorý má byť vo svojej sfére následne autoritou?
  • Aké povinnosti, zodpovednosti, právomoci, privilégiá a kompetencie bude mať kandidát, ktorého vyberieme, vo svojej pozícii?
  • Akú kvalifikáciu, schopnosti a zručnosti by mal mať správny kandidát, aby nás vedel kvalitne a kompetentne reprezentovať? Aké morálne hodnoty by mal preukázať? Keďže je málo pravdepodobné, že niektorý z kandidátov 100%-ne splní naše predstavy, ako by sme mali pri voľbe zvažovať jeho silné a slabé stránky? Ktoré sú dôležitejšie ako iné a prečo?
  • Na aké obdobie obsadzujeme pozíciu? Ako budeme v tomto období môcť (ako občania) zvoleného kandidáta následne kontrolovať a ovplyvňovať jeho rozhodnutia? Prečo je to dôležité?
  1. Členovia zhrnú svoje zistenia a argumenty, príp. ich spracujú na triednu nástenku.
  2. Čo je dôležité – radca členom objasní riziko nízkej účasti z dôvodu apatie voličov, čím nevoliči zvyšujú šance inak menej úspešných kandidátov, ktorým by hlas v skutočnosti dať nechceli. Preto je účasť na voľbách zároveň aktom občianskej zodpovednosti.
  3. V závere radca vyzve členov, aby zhrnuli myšlienku celej aktivity, resp. čo nové sa naučili a aké nové súvislosti si uvedomili. Cieľom je, samozrejme, podporiť členov k občianskej participácii a záujmu o veci verejné, pretože ide aj o nich a o ich životy.

Pre starších členov môže radca pripraviť sériu výrokov politikov (napr. pomocou www.demagog.sk) a hodnotiť ich pravdivosť, realistickosť a pod.

Namiesto diskusie sa dá aktivita zrealizovať aj ako rolová hra – vyskúšať si voľby a diskutovať o nich.

Foto: Matúš Mahút

Ja ako občan svojho sveta: moje práva, povinnosti a zodpovednosť

Ciele: 

  • Podporiť uvedomenie si nielen svojich práv, ale aj súvisiacich povinností a zodpovednosti
  • Rozvíjať schopnosť diskusie a argumentácie

Cieľová skupina: 

  • starší skauti, rangeri

Čas a priestor: 

  • 15 + 45 minút 

Pomôcky:

Metódy a formy: 

  • Brainstorming, individuálna práca s didaktickým materiálom 

Priebeh aktivity:

  1. Radca členom rozdá výtlačky tzv. „pyramídy občianstva“ a požiada ich, aby každý samostatne identifikoval svoje práva, povinnosti a zodpovednosti na všetkých „úrovniach“ v spoločnosti, v ktorej majú aj ako deti, tzn. budúci dospelí, svoje role a vpísal ich do pyramídy: doma, resp. v rodine; v škole; v obci; meste, resp. miestnej komunite; v štáte; v spoločnosti ako celku.
  2. Členovia analyzujú zdroje týchto práv, povinností a zodpovedností; kde sú ukotvené, resp. kto ich určuje; mieru, do akej ich môžu oni sami kreovať; čo by na nich zmenili a prečo; a príklady z ich vlastného života.
  3. Následne členovia spoločne diskutujú o tom, ako sa v jednotlivých roliach môžu prejaviť ako občania a aký je rozdiel medzi pasívnym a aktívnym (občianskym) prístupom.
  4. Nakoniec radca otvorí krátky brainstorming a členov vyzve, aby vyjadrili svoje názory na:
  • to, aký je vzťah medzi právami, povinnosťami a zodpovednosťami každého z nás a prečo nemôžu (udržateľne) fungovať jedny bez druhých; 
  • to, čo to znamená „byť občanom“.
  1. Doplnkom aktivity môže byť vyhľadávanie konkrétnych ukotvení práv členmi v právnych dokumentoch, a tým poznávanie svojich ďalších práv. Aktivitu je možné spracovať do článku pre zborový/oddielový časopis a vyzvať tak aj ostatných členov zboru/oddielu, aby porozmýšľali nad nevyhnutnosťou prepojenia práv, povinností a zodpovednosti.
Foto: Marián Suvák

Totalita? Ďakujem, neprosím!

Ciele:

  • Spoznať základné rozdiely medzi totalitným a demokratickým zriadením

Cieľová skupina:

  • starší skauti, rangeri

Čas a priestor:

  • 2,5 hod. – 30 minút na jednej družinovke a 2 hodiny na druhej družinovke

Pomôcky:

  • Stručný opis znakov totalitného režimu a demokratického zriadenia (viď príloha)

Metódy a formy:

  • Komparácia, analýza, aplikácia, zážitok

Priebeh aktivity:

  1. Prvá družinovka: plánovanie družinovky

Členovia si prejdú, ako vyzerajú oba systémy a podľa toho navrhnú dve časti najbližšej družinovky. Členovia sa rozdelia do pracovných skupín (v každej nech sú aspoň 3 členovia). V každej skupine si prejdú jednotlivé znaky demokracie a totality a následne navrhnú, ako by sa demokracia a totalita mohli prejaviť v priebehu družinovky. Na prípravu má každá skupina 20 minút. Následne skupiny prezentujú svoje návrhy.

  1. Druhá družinovka: prežite totalitu aj demokraciu tu a teraz 

Radca vedie družinovku (téma je ľubovoľná, napr. o knihe Malý Princ) dvoma rôznymi spôsobmi: 20 minút „totalitná družinovka“ a 20 minút „demokratická družinovka“. Obe časti družinovky pripraví radca spojením skupinových prác a návrhov členov z predchádzajúcej družinovky (teda z časti „plánovanie družinovky“ uvedenej vyššie).

  1. Druhá družinovka: Debata a reflexia

Družina sa rozdelí na dve polovice, pričom jedna hľadá argumenty pre demokraciu a druhá pre totalitu (pri hľadaní argumentov sa dodržiavajú základné princípy debatérstva – tie si môžeme prejsť a vyskúšať si ich na prvej družinovke). Nasleduje debata, kedy sa vzájomne obe polovice „hádajú“, ktoré zriadenie je lepšie.

  1. Nasleduje reflexia, ktorú radca podporuje otázkami, napr.:
  • Aký bol pocit, fungovať v demokracii?
  • Aký bol pocit, fungovať v totalite?
  • Čo s tebou viac zarezonovalo a prečo?
  • Čo sú slabiny demokracie?
  • Čo sú slabiny totality?

Príloha

Vybrané základné znaky totality:

štátom vynútená a určená ideológia; vládne jedno politické zoskupenie; policajná kontrola, využívanie policajných zložiek na zastrašovanie a represie; centrálne riadenie štátu (ekonomiky); Uzavreté hranice; Monopol na masovú komunikáciu, cenzúra

Vybrané základné znaky demokracie: 

rovnosť – každý občan v štáte si je rovný a môže byť zvolený do verejnej funkcie; pluralita – občan si môže zvoliť svojho zástupcu (politický subjekt) v slobodných voľbách; dočasnosť – volený zástupca je volený na istý čas, nie však na stálo, moc má v rukách len na isté obdobie; deľba moci a kontrola moci – je oddelená výkonná, zákonodarná a súdna moc; moc je pod kontrolou opozície v parlamente a rôznych nezávislých kontrolných orgánov a združení; väčšinový prístup – platí to o čom rozhodne väčšina); ochrana práv menšín.

Foto: Marián Suvák

Čo máme vďaka demokracii a čo by bolo bez nej?

Ciele:

  • Upevniť hodnoty demokracie
  • Objasniť vzťah medzi politickým režimom a naším životom
  • Pochopiť riziká nedemokratických režimov
  • Rozvíjať diskusné a argumentačné schopnosti

Cieľová skupina:

  • starší skauti, rangeri 

Čas a priestor:

  • 45 minút + domáca práca (s možnou prezentáciou na nasledujúcej vyučovacej hodine)

Metódy a formy:

  • Diskusia, brainstorming, krátke príbehy

Pomôcky:

  • flipchart, 2 farby na písanie

Priebeh aktivity:

  1. Radca vyzve jedného člena (ideálne dobrovoľníka), aby 4-5 vetami porozprával priebeh svojho dňa od rána do večera.
  2. Následne radca spolu s ostatnými členmi analyzujú krátky príbeh z hľadiska toho, čo všetko v ňom kreuje a ovplyvňuje politické zriadenie a spôsob vlády v našej krajine – napr. možnosť vybrať si oblečenie, byť pripojený na internet, vychádzať z domu v ľubovoľnom čase, ale aj normy na stavby budov či šírku chodníkov, maximálna povolená rýchlosť, cyklisti jazdiaci s prilbami, školské osnovy, atď.
  3. Následne radca vyzve členov k diskusii otázkami (zároveň odpovede zapisujú na flipchart vo forme myšlienkovej mapy):
  • Aké sú princípy demokracie, ktoré nám umožňujú žiť náš život pohodlne?
  • Čo je ich opakom, aké by boli ich nedemokratické „dvojičky“? Aké sú prejavy, resp. znaky, nedemokratických režimov? V čom všetkom by sme museli zmenou režimu zľaviť z našich každodenne zaužívaných spôsobov a potrieb?
  • Čo môžeme robiť vďaka tomu, že sme sa narodili do demokracie a v čom by nás nedemokratický režim obmedzoval? V čom by obmedzoval, znevýhodňoval či ubližoval slabším, chorým, menšinám?
  • Ako môžeme chrániť, rozvíjať a skvalitňovať demokraciu teraz, ale aj v dospelosti? Prečo by sme to mali robiť?
  1. Radca spolu s členmi zreflektuje závery z družinovky. K reflexii napomáhajú aj poznámky na flipcharte. Radca ich môže zároveň dávať do kontrastu s opačnými hodnotami a princípmi a debatovať s členmi o tom, či žijeme v demokracii alebo nie.
  2. Odporúčanie: radca na nasledujúcej družinovke dal členom:
  3. a) vytvoriť A3 (alebo väčší) plagát, v ktorom porovnajú život a každodenné životné situácie

v demokratickom a nedemokratickom režime,

  1. b) vytvoriť A3 (alebo väčší) plagát, v ktorom v bodoch uvedú, ako môžu aj oni osobne zlepšovať demokraciu pred a po dovŕšení dospelosti.
Foto: Vladislav Kakody

Politické divadlo

Ciele:

  • Vyzdvihnúť hodnotu demokracie
  • Rozvíjať kritické myslenie

Cieľová skupina:

  • Skauti, rangeri

Metódy a formy:

  • Skupinová práca, rolová hra

Čas a priestor:

  • 90 minút

Priebeh aktivity:

  1. Radca rozdelí členov do skupín, pričom každá skupina bude mať za úlohu formou vlastnej krátkej divadelnej scénky stvárniť jeden politický režim alebo formu vlády (demokratické – priama demokracia, reprezentatívna demokracia, nedemokratické – policajný štát, totalitný štát, autoritatívny režim a diktatúra, bezprávie, komunistický režim, vláda jednej osoby/dynastie, a pod.).
  2. Členovia si losovaním vyberú dva z režimov. Na základe inštrukcií radcu si každá skupina členov naštuduje charakteristiky a praktiky „svojich“ režimov, zváži ich výhody, nevýhody, príležitosti a riziká (tzv. SWOT analýza) a pripraví krátke divadelné scénky prezentujúce typické situácie vznikajúce v daných režimoch. Svoje nápady môžu členovia konzultovať s radcom.
  3. Následne každá skupina „zahrá“ vytvorenú scénku a slovne, príp. formou myšlienkovej mapy, odprezentuje ideológiu, praktiky a malú SWOT analýzu daného režimu.
  4. V závere aktivity členovia diskutujú o tom, čo videli a, v ideálnom prípade, o potrebe zachovania demokratických hodnôt v našej spoločnosti, ale aj o nedokonalostiach demokracie, o tom, akými nástrojmi bola v jednotlivých politických režimoch udržovaná moc, ako boli kontrolovaní a obmedzovaní občania atď.

Všetky aktivity pochádzajú z metodickej príručky Školy, ktoré menia svet od organizácie Inštitút pre aktívne občianstvo.

Ďalšie aktivity na túto tému môžete nájsť:

Prečítajte si aj článok Skauting ako apolitická alebo nepolitická organizácia?

predsedníčka Programovej rady Slovenského skautingu
ZDIEĽAŤ