Pracujme s našimi emóciami – aktivity na družinovky

  Program
687
Foto: Vladislav Kakody

Pokiaľ sa necítime psychicky dobre, mali by sme si uvedomiť, že to má vplyv na naše správanie, aj rozhodovanie. V dobe plnej neistoty nám pre lepšie zvládanie situácie pomáha vedomé hľadanie istoty v iných oblastiach života. Čo by sme mali robiť, keď na tom nie sme psychicky dobre? A aké aktivity by sme mohli hrať s deťmi na družinovkách, aby sme pomohli im, aj sebe?

V prvom rade by sme mali pamätať na to, že jedného dňa táto situácia prejde. Podľa psychológov na nás najhoršie pôsobí situácia, ktorú nedokážeme ovplyvniť. Zažívame pocity viny, bezmocnosti, či dokonca hanby. Mali by sme sa však sústrediť na to, čo môžeme urobiť – aj malá pomoc je lepšia než žiadna. Skúsme sa zapojiť do dobrovoľníckej činnosti v takom rozsahu, na aký máme kapacitu. Nevyčítajme si, že nedokážeme urobiť viac. Nie je to naša vina. Pokiaľ robíme najlepšie ako vieme, nezáleží na tom, ako veľké naše skutky sú. Z rôznych dôvodov sa napríklad nemôžeme zúčastniť pomáhania priamo na hraniciach. Ak však pomáhame tak, ako dokážeme, to samotné je dosť bez ohľadu na to, za akú veľkú túto pomoc považujeme. Komunikácia s priateľmi a blízkymi nám dodáva pocit istoty a bezpečia. Krátke stretnutie na káve či hoci aj online hovor nám vie pomôcť zmierniť stres. Dodržiavanie pravidelného denného režimu tiež priaznivo vplýva na našu psychiku počas doby plnej chaosu. Pokúsme sa vo voľnom čase venovať činnostiam, ktoré nám robia radosť a pomáhajú nám uvoľniť sa a odpútať sa od reality. Nesledujme nové správy v priebehu celého dňa. Naopak, vyhraďme si čas, kedy si pozrieme správy – napríklad raz za deň, alebo ráno a večer.

NEVYČÍTAJME SI TO – ako sa cítime a čo (ne)robíme. Rozprávajme o tom, ak pociťujeme úzkosť, strach, smútok, neistotu, podráždenosť, hnev či ľútosť. Neznamená to, že sme slabí. Je to prirodzená reakcia nášho tela na stratu istoty, ktorú zažívame. Z rôznych strán k nám prichádza množstvo negatívnych emócií, nepríjemných informácií a správ. Stalo sa niečo, čo sme nečakali – je vojna. Zaskočilo nás to. Neistota, stres a strach v našom tele aktivujú hormóny a hormonálne procesy. Stretli sme sa s nebezpečenstvom a telo spustilo poplašnú reakciu, na ktorú používa všetku svoju energiu. Môže mať 3 podoby:

  • Boj – neustále máme potrebu niečo robiť, sme veľmi aktívni.
  • Útek – izolujeme sa, nechceme sa o tom rozprávať.
  • Zamrznutie – naše myšlienky nás pohlcujú a je pre nás náročná aj aktivita, ktorá pre nás predtým bola jednoduchá.

Môže u nás dôjsť aj k utlmeniu niektorých systémov a k zmenám v imunitnom systéme. Tieto zmeny v našom tele ovplyvňujú našu náladu. Ovplyvňujú, ako sa cítime, čo a ako prežívame a naše negatívne myšlienky sa môžu dostávať do popredia. Vplývajú tiež na našu motiváciu – sme prehnane aktívni, prokrastinujeme, sme demotivovaní alebo zažívame vyhorenie.

Toto všetko ovplyvňuje našu fyzickú a psychickú pohodu, spánok, chuť do jedla a denný režim.

Poplašná reakcia väčšinou končí po určitej dobe, keď sa telo prispôsobí na nové podmienky. Teraz však každým dňom pokračuje, pretože stále nevieme, čo sa bude diať dnes alebo zajtra. Situácia je pre nás nová, nepredvídateľná a nevieme, kedy skončí. To nedokážeme zmeniť.

Tip: Pre viac tipov ako zvládať aktuálnu situáciu a sústrediť sa na veci, ktoré dokážeme ovplyvniť si môžeš prečítať článok Ako si udržať duševnú pohodu aj v tomto šialenstve.

Okrem negatívnych vecí zažívame aj vlnu solidarity a veľkorysosti. Vidíme to na tom, ako sme sa zomkli, pomáhame a bojujeme (niekedy sami so sebou, inokedy spoločne). Striedajú sa nám príjemné a nepríjemné emócie. Niekedy sa môžeme cítiť ako na horskej dráhe. Prichádzajú však aj chvíle, keď necítime vôbec nič. Postupne sa v tom môžeme začať aj strácať.

Či už nás táto situácia zasiahla priamo alebo nepriamo, naše telo aj myseľ zažívajú krízu. Zo začiatku môžeme popierať to, čo sa stalo. Vyhýbame sa skutočnosti, nechceme to prijať, nechápeme, čo sa deje. Neskôr môžeme pociťovať hnev, podráždenosť alebo úzkosť a máme potrebu hľadať vinníka. Možno hľadáme zmysel, pomáhame, spájame sa s ostatnými. Ak sa dostaneme do depresívnej nálady, nevieme čo ďalej. Uzatvárame sa do seba, odmietame kontakt, prichádza smútok, plač, beznádej, demotivácia. V poslednej fáze krízy prichádza prijatie, ktoré prináša psychické uvoľnenie. Hovoríme si, že to zvládneme, vyrovnávame sa so situáciou a začíname sami sebe rozumieť. Opäť uvažujeme racionálne.

Konflikty a nedorozumenia často vznikajú preto, že každý sme v inej fáze. Môžeme fázami prechádzať v rôznom poradí a každá môže trvať rôzne dlho. Zamyslime sa, kde sa nachádzame a ako dlho nám trvá prechod z jednej fázy do druhej. Sú to hodiny, dni alebo týždne? Ako sú na tom ľudia v našom okolí? Majme k sebe porozumenie, a nebojme sa rozprávať o tom, čo momentálne prežívame.

Snažíme sa, tak ako ostatní, prekonať všetky negatívne emócie. Neustále ovládanie sa nám berie veľa energie. Nie sme v tom však sami. Tieto pocity sú súčasťou všetkého, čo sa okolo nás deje. Nech sa už cítime akokoľvek, je to v poriadku. Nech už sme kdekoľvek a robíme čokoľvek, je to v poriadku. Pomáhajme, keď chceme. Plačme, keď chceme. Buďme pozitívne naladení a rozdávajme úsmevy, keď chceme.

Pre každého je tento čas ťažký inak. Nikto nevie, ako je teraz „správne“ sa zachovať a čo robiť. To, čo bolo správne včera, nemusí byť správne dnes. Dôležité je, aby sme cítili, že to, čo robíme je v súlade s tým, čo si myslíme a ako sa cítime. Cítiť neistotu a vyrovnávať sa s tým je náročné. Majme na pamäti, že každý z nás sa s ňou vyrovnáva inak, a to je v poriadku.

Odrazu sa všetko točí okolo vojny. Nemusíme byť v prvej línii na to, aby sme boli hrdinovia. Pokiaľ robíme to, čo je v našich silách, všetci sme hrdinovia!

Ak si radca, líder alebo vodca a máš na starosti družinu či oddiel, ešte popri tom aj študuješ alebo pracuješ, je úplne v poriadku, že sa chceš zameriavať na tieto oblasti vo svojom živote. V týchto časoch potrebujú našu pozornosť a povzbudenie aj členovia našich družín a oddielov. O tom, či a ako riešiť aktuálnu situáciu na družinovkách sme písali v tomto článku. Keďže je potrebné zameriavať sa aj na vyjadrovanie veľkého množstva emócii, ktoré v sebe máme, zozbierali sme niekoľko aktivít na túto tému, ktoré si môžete zahrať na stretnutiach. Nezabudnite pri tom na vytvorenie bezpečného prostredia a príjemnej atmosféry.

  • Aktivity si môžete pozrieť a stiahnuť TU.

Všetkým radcom a vodcom, ktorí pracujú s deťmi a mladými ľuďmi tiež odporúčame sledovať facebookovú stránku centra LOCIKA, na ktorej zverejňujú tipy, ako hovoriť s deťmi, v slovenskom aj ukrajinskom jazyku.

Autori: Sabina “Wasabi” Kissová, Mária “Líška” Gymerská (Skauti myslia globálne) v spolupráci s Programovou radou

Články publikované pod autorstvom časopisu Médium sú texty určené pre cieľovú skupinu v roverskom veku, texty zo starších čísel časopisu, alebo texty bez uvedenia autorstva.
ZDIEĽAŤ