„… a pamätáte, ako Sopka porušil mlčanie polhodinu pred koncom, keď si vypýtal keks na desiatu?“ „A ako sme babám v noci nenápadko premiestnili táborovú bránu na druhý koniec lúky?“ „A legendárne buchty tety Marienky na trojdňovke!“ „A ako…“ – keď sa chalani z družiny Panterov po prázdninách znova zišli, spomínanie a chechot nie a nie skončiť. Nikto z nich si nevšimol, že 13-ročný Ondro počúva táborové historky s napätým výrazom, hoci sa snaží tváriť, že ho niečo práve zaujalo na nástenke. Na tábore nebol – doma bolo treba strážiť mladších súrodencov, kým sa rodičia vrátia z práce. Ako keby zmeškanie tábora nebolo samo o sebe dosť veľké sklamanie, ešte sa aj v partii, kde minulý rok konečne celkom dobre zapadol, cíti pekne „mimo“…
Efekt spoločných zážitkov
Intenzita táborových dní vie družinu parádne stmeliť – dokonca aj spoločne prežitá nepohoda je zrazu niečo, vďaka čomu sa druhým cítime bližšie a čo formuje pocit, že toto sme „my“. Čo však v prípade, ak časť družiny tieto zážitky nemohla zdieľať? Alebo do zabehnutej skupiny pribudli začiatkom školského roka nováčikovia? Obe tieto situácie nevyhnutne zmenia doterajšiu skupinovú dynamiku a radca stojí pred výzvou: ako z týchto kúskov opäť poskladať súdržnú skladačku? Ako vybudovať prijímajúcu atmosféru, kde sa napriek odlišnostiam nikto necíti „out“?
Spomínajme inkluzívne
Môžeme začať už v septembri tým, že z táborovej Spomínačky nespravíme akciu pre vyvolených, ale bude z nej Štartovačka pre celý oddiel – vrátane nováčikov (prípadne aj rodičov), ktorí sa aspoň dozvedia, na čo sa môžu tešiť budúce leto. Určite spomínajme, no prispôsobme program aj pre tých, čo na tábore neboli: rozdajme im spevníky, výtlačky táborových novín, zahrajme sa spolu obľúbené hry z leta, zakomponujme do programu niektorý z táborových denných rituálov, priblížme atmosféru pre všetkých cez fotky a ich komentovanie.
Efekt: Nezmierni to síce smútok či sklamanie tých, čo na tábor chceli ísť a nemohli, ale pomôže im to cítiť sa menej „vynechane“. A rodičia si tak môžu lepšie uvedomiť dôležitosť tábora v oddielovom živote a možno budú motivovanejší vytvoriť pre svoje dieťa priestor, aby sa ho nabudúce mohlo zúčastniť.
Hra „Živé fotky“
Na lístočky napíšeme pamätné udalosti tábora, ktoré všetci účastníci poznajú (napr. stavanie stožiara, hľadanie strateného Delfiho – ktorého našli spať v podsade, vírus tyčkus, poplach na nočnej hliadke a pod.) a deti (môžeme zapojiť aj tých, čo na tábore neboli) po skupinkách tvoria „živé sochy“ znázorňujúce danú udalosť. Najskôr hádajú ostatní účastníci tábora, o akú príhodu ide, potom ju niekto porozpráva pre všetkých.
Ako minimalizovať vyčlenenie
Pozdrav z tábora
Na chýbajúcich členov môžeme myslieť už na tábore – družina im môže poslať pohľadnicu/list či vyrobiť spomienkový letný talizman.
Táborový fond
Už v septembri, kým deti ešte žijú spomienkami na tábor, môžeme spomenúť, že nie všetci majú peniaze na toto letné dobrodružstvo a navrhnúť výzvu do ďalšieho tábora ušetriť alebo zarobiť (napr. na spoločnej brigáde v záhrade niektorých z rodičov) určitú sumu, ktorá by mohla umožniť zúčastniť sa tábora aj deťom, ktoré by na to inak nemali.
Budovanie prijímajúcej oddielovej kultúry
Radcovia a vodcovia majú najväčší vplyv na nastavovanie noriem správania – ak ukážeme, že na skautingu netolerujeme vyčleňovanie, ignorovanie, posmech, či zraňujúce „žartíky“ na účet druhých, budujeme atmosféru bezpečia a dôvery a členovia sa rýchlo prispôsobia. Podporujme skôr spoluprácu než súperenie (neprispieva náš bodovací systém skôr k vyčleňovaniu?), oceňujme aj snahu, nielen výkon. Budujme kultúru všímavosti – oslovujme, ak niekto stojí bokom, zaujímajme sa, ako sa cítia ľudia okolo nás – aj kebyže nás odmietnu, záujmom nemáme čo pokaziť. Budujme svojim príkladom komunikačné zručnosti členov – aktívne počúvanie, priestor pre každého na vyjadrenie sa, aj na prípadné námietky.
Spoločné priateľské rituály
Podporujú zdravú skupinovú identitu. Jedným z nich môžu byť pravidelné kruhy/check-in momenty, kde je priestor na vyjadrenie toho, ako sa práve cítime – vedúci tak majú šancu aj lepšie zachytiť, ak sa niekto v skupine necíti dobre.
Mixovanie skupín
Pri oddielových akciách zvyšuje šancu, že aj členovia, ktorí si v svojej družine nenašli „svojich ľudí“, ich možno nájdu inde v oddiele.
Čo robiť ako radca
- Všímaj si signály vyčleňovania a vhodne na ne reaguj – môžu byť nenápadné (vtipy, veľavravné pohľady, ignorovanie). Rozhovor medzi 4 očami môže pomôcť uvedomiť si dôsledky správania. No neboj sa aj v priamom prenose nahlas povedať pred celou družinou, že (pomenuj správanie) v družine nechceš, lebo ničí pohodu a bezpečie, o ktoré sa usilujete.
- Pomôž hľadať prepojenia cez aktivity – napr. spoločná koláž letných zážitkov, kde každý dostane priestor na zdieľanie – nájdeme niečo spoločné, čo robili všetci?
- V situácii, keď sa debata stáča len na tábor, klaď všeobecnejšie otázky, do ktorých sa môžu zapojiť všetci (Čo nové ste v lete vyskúšali/naučili sa? Čo bola najväčšia výzva/zábava?) – kľudne smeruj otázku priamo na nového/vyčleňovaného člena, aby sa o ňom mohli ostatní dozvedieť viac.
- Využívaj neformálne príležitosti, ako nadviazať kontakt s novým/vylučovaným členom, zaujímaj sa, ako sa cíti, čo má a nemá rád na družine, a ukáž, že si jeho prítomnosť vážiš.
- Hľadaj silné stránky a záľuby každého člena (aj kebyže sa ti javili ako nevýznamné) a použi fantáziu na vymyslenie úlohy pre každého „na mieru“ (strihač videí z akcií, zalievač družinového citrónovníka, hľadač zaujímavých udalostí/výstav/zákutí v meste…).
- Hrami alebo ponúkaním špecifických tém na rozhovor podporuj empatiu v družine.
Hra „Aké (by) to bolo, keď…“
Krátka hra napr. popri čakaní na bus (… si zmeškal tábor; si prišiel do skupiny, kde si nikoho nepoznal; ťa nepozvali do spoločnej aktivity; si potreboval pomoc a nevedel si o ňu požiadať; si mal iný názor než zvyšok skupiny; ti niekto sám od seba pomohol; si niekoho potešil…).
Ako podporiť súdržnosť ako člen družiny
- Zabojuj s vlastným strachom – odváž sa spraviť aj kroky, ktoré vidíš ako prospešné, no možno väčšina ich nepovažuje za „cool“.
- Vedome zapájaj nového/vyčleňovaného člena do rozhovorov – spýtaj sa na jeho prázdniny, zážitky, názory. Zdieľaj s ním aj svoje „netáborové“ zážitky – hľadaj spoločnú tému mimo tábor. Prípadne ukáž, že si si naňho spomenul/a – napr. „Na tábore sme hrali hru, ktorú by si ty určite vyhral/a!“.
- Pozvi nového/vyčleňovaného člena do aktivít – vonku, online, alebo pri plánovaní ďalších akcií. Ak ostatní zabúdajú, jemne pripomeň, že aj on/a je súčasťou družiny.
- Porozmýšľaj, prečo je podľa teba pre daného člena ťažké zapojiť sa (prípadne, čo tebe samému/samej na ňom/nej vadí a čo musíš prekonávať pri kontakte s ním/ňou) a medzi 4 očami sa o tom porozprávaj s radcom a hľadajte riešenie spolu – určite ocení, že je v družine niekto, komu tiež záleží na súdržnosti!
Čo robiť, keď sa ty sám/a v skupine necítiš prijatie
- Oslov niekoho, komu dôveruješ – radcu alebo kamaráta, a povedz, že sa cítiš bokom. Vyhľadaj spojenca v družine – aj jeden človek, ktorý ti pomáha cítiť sa začlenený, robí veľký rozdiel.
- Zdieľaj svoje zážitky – keď rozprávajú o tábore, môžeš pridať, čo sa ti stalo doma alebo na dovolenke.
- Navrhni aktivitu, ktorá ťa baví a kde môžeš vyniknúť – hra, projekt, plánovanie výpravy a pod.
- Nebuď na seba príliš tvrdý/á a príliš sebakritický/á – zmeškanie tábora nie je tvoja vina, nové veci málokomu idú na prvýkrát a medzi neznámymi ľuďmi sa skoro všetci cítime trocha nesvoji a zakríknuto – každý však ocení kamaráta, ktorý sa zaujíma a vie počúvať.
- Aktívne sa zapájaj – aj keď je to spočiatku nepríjemné a bojíš sa, že niečo nebudeš vedieť alebo sa strápniš, ukážeš tak, že chceš byť súčasťou – ostatní tak k tebe oveľa ľahšie nájdu cestu.
Nebojte sa, ak v každej situácii nenájdete tie správne slová – ľudia vycítia, že ich prijímame, aj keď sa k nim snažíme priblížiť možno trošku kostrbato. Držím palce pri budovaní priateľskej atmosféry okolo!
Text: Alžbeta Baratková – Levíča, tím Bezpečného skautingu
