Asi to pozná každý z vás. Viete, že družinovka je tu od toho, aby jej účastníci zažívali zábavný, poučný a predovšetkým výchovný program. To, čo robíme na družinovke, by malo mať hlavu a pätu, skrátka – zmysel. Napriek týmto uvedomeniam sa stáva, že radca či radkyňa družinovku vypustia. Buď ju nepripravia, alebo priamo namieste podľahnú nátlaku členov a určený čas len tak prekecajú či preflákajú. Je to prípustné či nehodné skautského radcu?
Malí výmyselníci držia radcu v strehu
Na úvod musíme upresniť, že radcov a radkyne je možné neformálne rozdeliť na tých, ktorí pracujú viac-menej s kamarátmi približne rovnakého veku a na vlčiacko-včielkarských. V druhom prípade sa málokedy stane, že by sa družinovka niesla v duchu bezcieľneho ničnerobenia. Preto sa v tomto článku zameriame výhradne na skautskú vekovú kategóriu.
Dobrá nuda a stratený čas
Nuda nemusí byť zlá. Dobrá nuda je tvorivá. Vymýšľanie toho, čo budeme robiť, aby sme sa nenudili, môže viesť k veľmi originálnym a nápaditým myšlienkam. V konečnom dôsledku môže byť takáto družinovka užitočná a radca ju môže vyvolať dokonca zámerne.
Iným prípadom je, keď sa nikomu nechce nič robiť aj keď je program pripravený. Ak je výsledkom situácia, kedy každý scrolluje svoj mobilný telefón a vzájomný rozhovor medzi členmi je iba „mlátenie slamy“ (napr. bezúčelne vtipkovanie, ohováranie druhých, preberanie nepodstatných tém a i.), tak sa jedná skutočne o stratený čas. Na takúto interakciu medzi členmi družiny môže slúžiť osobné voľno počas tábora alebo výpravy.
Družinovka je však unikátny a vzácny priestor pre zážitok, pre pravidelné pripomínanie toho, čo to znamená byť skautom.
Skúška kamarátstiev
Dobré je uvedomiť si, komu sa vlastne čo chce alebo nechce. Niekedy je to radca, ktorý má za sebou ťažký týždeň a cíti sa byť unavený. Možno mal v ten deň s niekým konflikt, nepodarila sa mu písomka a podobne. Preto je dobré mať v družine jedného či viacerých pomocníkov, ktorí dokážu radcu zastúpiť, respektíve, na ktorých radca môže previesť niektoré svoje povinnosti.
Je fajn mať pripravené hry a aktivity do zásoby, alebo úlohy z napredovania (odborky, výzvy…). Tie si môžu členovia plniť aj samostatne, ak by radca náhodou nedorazil, nemohol prísť alebo nemal duševnú silu na vedenie programu. Vedie to členov k samostatnosti a zodpovednosti.
V poriadku môže byť aj situácia, kedy sa plánovaný program zruší, ak sa niečo niekomu prihodí a potrebuje sa o tom s družinou porozprávať alebo poradiť. Takýto prípad rozhodne nie je strateným časom, lebo sa týka podpory jedného/jednej z nás a testuje silu našich kamarátstiev.
Vzdorovanie ničnerobeniu
Ak sú to skauti v družine, ktorým sa nechce alebo odmietajú pripravený program, radca by nemal tomuto nátlaku automaticky podľahnúť. Na začiatku je správne na svojom pripravenom programe trvať a motivovať ostatných, aby ho skúsili.
Až keď to nefunguje, je dobré prehodiť pomyselnú loptičku na ich stranu a dať im možnosť navrhnúť alternatívnu aktivitu. Ak je táto zmysluplná, radca ju môže prijať. Ak však družina proklamuje, že nechcú robiť „nič“, radca by mal vysvetliť, že družinovka je príliš vzácnym časom na ničnerobenie. Môže teda členov stimulovať k tvorivej nude (viď vyššie) alebo improvizovať.
V oboch prípadoch je dobré neutiekať sa do online priestoru (pravidlo odložených/vypnutých mobilných telefónov počas družinoviek).
Improvizácia
Radcovi by sa nemalo stávať, že sa uchyľuje k improvizácii preto, lebo má „diery v programe“ alebo „nestíha nič pripraviť dopredu“. Improvizácia je využiteľná iba v podmienkach, kedy situácia, prostredie, okolnosti a naladenie detí dávajú šancu na to, že môže byť úspešná. Typickým príkladom je spontánnosť – napríklad keď členov zaujme nová kartová hra v klubovni. V takom prípade je niekedy vhodné prispôsobiť program aktuálnej situácii.
Improvizácia však nikdy nie je prvou voľbou! Jej negatívnym dopadom sú nezaujímavé nudné opakujúce sa hry, stres a nervozita radcu a najmä – takéto družinovky nemajú cieľ, chýba im hlbší zmysel a vytráca sa význam pravidelného stretávania sa!
Niekedy sa stane, že radca je donútený improvizovať nedobrovoľne, napríklad ak sa rozprší a nie je možné zahrať sa outdoorové hry alebo na schôdzku prídu iba dvaja členovia. Takýmto prípadom je najlepšie predchádzať prípravou krízových scenárov – čiže alternatívnych programov pre rôzne situácie, ktoré môžu nastať.
OSOBNÁ VÝZVA
Ak sa napriek dôslednej príprave alternatívnych programov stane niečo, s čím si vôbec nepočítal/a (napr. ste sa vybrali tráviť družinovku na plaváreň, ktorá je kvôli havarijnému stavu zrazu zatvorená), najlepšie je zachovať si chladnú hlavu a dohodnúť sa na náhradnom programe priamo s členmi družiny. Môžeš im pri tom vysvetliť, že pri organizácii programu nik nezlyhal a potreba improvizácie je objektívna. Práve takéto situačné spoločné vymýšľanie náhradného programu „z dobrej príčiny“ môže byť pre kolektív dôležitou stmeľujúcou skúsenosťou, kde sa preverí schopnosť spolupracovať.
Text: Marek Pleško – Marcus, Tím Bezpečný skauting, Námorná akadémia vodných skautov
