Skautská šatka

  Blog
2227

Pamätám si na moment, keď som si prvýkrát obliekla skautskú rovnošatu. Nebola moja, požičal mi ju jeden starší skaut na omšu. Bola to síce chlapčenská verzia, mala našitú len nášivku WOSM a o veľkosti ani nehovorím. Hádam by som sa do nej vošla aj dvakrát. Vtedy to bolo jedno. Pocity, ktoré som prežila si pamätám, ale nedajú sa opísať slovami. Možno hrdosť, radosť, česť, úcta a pocta mať na sebe niečo vzácne? No aj tak, to nevystihuje prežitie tej situácie, keď som ako nováčik, mohla mať oblečenú rovnošatu. Odvtedy ubehlo dosť času a trošku som aj vyrástla. Mám už svoju rovnošatu a nosím ju veľmi rada. Hlavne na skautské akcie.

Minulého roku sa aktívne rozbehol Deň so skautskou šatkou. Vedela som, že na sv. Juraja (24. apríla pre tých, ktorí sa zamysleli), to niektorí skauti v Poprade na Cirkevnom gympli robili už dávno. V tento deň sa navliekli do skautských rovnošiat a hrdili sa, že sú skautmi.

Práve som sa balila do Školy v prírode, tak som si medzi veci šupla aj skautskú šatku. Ráno, keď nadišiel tento deň, vytiahla som ju z kufra a chvíľu som váhala, či je to dobrý nápad, či nebudem stredobodom pozornosti, predsa len sama v celej škole, medzi kolegyňami a 200 deťmi. Ťažko mi bolo. Nakoniec som sa rozhodla, dať si ju na krk možno pre krátkosť času,vykročila som za mojimi zverencami do jedálne na raňajky. „Pani učiteľka aj vy ste skautka?“ počula som za sebou dupot detských nôh. „Áno!“ odpovedala som s úsmevom. „To je super, už aspoň viem, že nie som sám, tuto v škole! Ale ja som si šatku zabudol doma. Vadí?“ tvárička tretiaka troška zosmutnela. „Nevadí!“ povedala som mu. „Máte pravdu, predsa skautmi nie sme, len keď máme šatku! Prídete si ku mne sadnúť?“ Hoci som sedávala pri učiteľskom stole, nemohla som toto pozvanie odmietnuť. Jeho tvárička žiarila hrdosťou, že práve s ním pri stole sedí učiteľka. Celé raňajky mi hovoril o táboroch, družinovkách, výletoch a výpravách. Veľmi si z toho nepamätám, pretože moja myseľ zablúdila do čias, kedy som mala na sebe prvýkrát skautskú rovnošatu. Vtedy som si nedala na seba len kus látky, na ktorom sú pozašívané (pre tých, ktorí sa do toho nevyznajú) pračudesné veci. Obliekla som s ňou aj zodpovednosť. Zodpovednosť za svoje správanie, za to, ako žijem, pretože to, nás robí skautmi.

Keď sa budete 24. apríla rozhodovať, či si medzi knihy do tašky šupnete aj skautskú šatku, neváhajte! Aj za vami dobehne nejaký „tretiak“ a buďte spolu hrdí na to, že ste skautmi!

Žabka
Foto: Archív Maryy

ZDIEĽAŤ