Referendum ako nočná hra

  Blog
2684

Ako skauti sme hrali veľa rôznych hier a najnapínavejšie boli tie nočné. Čím väčšia tma, tým väčšie emócie. Každý chcel za každú cenu vyhrať. Podobne ako pri referende. No v končenom dôsledku nebolo dôležité kto vyhral, ale ako sa k víťazstvu dopracoval.

Referendum o rodine je bezpochyby udalosťou roka a myslím, že má obrovský význam aj v širšom dejinnom kontexte. Po páde komunizmu sme mali len málokedy možnosť celospoločensky diskutovať o téme, ktorá vzbudzuje toľko vášní a emócií. Rozpad Československa prebehol bez akejkoľvek verejnej diskusie, vstup do EÚ a NATO zasa sprevádzalo všeobecné, až nekritické nadšenie. Po prvý krát máme možnosť diskutovať o polarizujúcej téme, ktorá rozdeľuje spoločnosť. A ako sa zdá, veľmi nám to nejde.

Pri skautských hrách je dôležitejšie ako víťazstvo to, či hráme čestne a poctivo, či si nikto neublíži, či dokážeme spolupracovať a kdesi v pozadí je aj výchova zážitkom. Pri referende nám ide o jasný výsledok: buď tri krát „áno“ alebo jednoznačná neplatnosť referenda. No minimálne rovnako dôležitá ako výsledok je aj cesta, ktorá nás k nemu privedie. Hrboľatá, kľukatá cesta, plná výmoľov a slepých uličiek hovorí veľa o tom, že sme sa ešte poriadne nenaučili hrať hru na spoločenský dialóg a máme čo dobiehať.

Predreferendová kampaň bola a je veľmi polarizujúca, od urážlivých a nevkusných billboardov na jednej strane až po „susedské“ listy a nenávistné kázne na strane druhej. Bolo tu niekoľko slušných a obohacujúcich diskusií, no dobrý dojem z nich sa stráca v záplave sloganov, obrázkov, statusov a blogov, ktorých účelom bolo sa jednoznačne vyhraniť a druhú stranu pri tom aspoň trošku znemožniť. Naučili sme sa hrať novú hru na kreslenie čiar. Rozdeľujeme medzi katolíkmi a odpadlíkmi, liberálmi a konzervatívcami, dobrými a zlými, čiernymi a červenými. Nálepkujeme, škatuľkujeme a rozdeľujeme a  zabúdame pri tom, že každá ďalšia čiara je jazvou, ktorá sa bude dlho hojiť. V spravodlivom zápale sa zomkýname stále užšie a kamarátov s iným názorom ľahkovážne hádžeme cez palubu.

Diskusia o rodine je určite potrebná a dôležitá. No budúcnosť tejto krajiny nezáleží len od toho aké rodiny tu budú žiť, ale aj od toho, ako sa spolu naučia riešiť spory a názorové rozdiely. Zatiaľ sme zo skúšky z umenia dialógu dostali FX a budeme ju musieť opakovať. Opravný termín máme hneď po referende. Bez ohľadu na to ako dopadne sa môžeme pokúsiť byť slušnejší, vnímavejší a empatickejší. Možno sa raz naučíme žiť s vedomím, že môj názor nie je automaticky univerzálnou pravdou. Možno nás raz bude úprimne zaujímať, čo a najmä prečo hovorí protistrana. Myslím, že takúto skúsenosť budeme potrebovať, lebo dôležitých otázok o smerovaní našej krajiny a spoločnosti bude viac.

Ak by referendum bola skautská hra, asi by sme si po nej museli dať dlhú debatu pri ohni o slušnosti, nepodvádzaní a fairplay a tiež o tom, že dôležitejšie ako vyhrať, je hrať čestne a poctivo. Len vtedy nás takáto skúsenosť môže spraviť lepšími.

Pavol Šveda - Pitt
Zaslúžilý rover v oldskautskom veku. Dlhoročný vodca skautského oddielu a neskôr aj zborový vodca 1. zboru. Programový guru a fotograf s láskou k skautským časopisom.
ZDIEĽAŤ