Budúcnosť je jasná, budúcnosť je tyrkys alebo Soaré 2011

Akcia, Reportáž
890

Kultúra sem, kultúra tam

Po dlhšej prestávke sa zopakovala stará známa akcia organizovaná banskobystrickými skautmi a skautkami. Tento ročník, ktorý je mimochodom už jedenásty, sa niesol v hesle „Fjúčr vižn“. Akcia známa nielen u nás, ale aj v zahraničí nás priviedla do mesta, ktoré mi učarovalo už na prvý pohľad, do Banskej Bystrice, ktoré sa na tri dni stalo prechodným domovom pre približne 300 účastníkov.

Docestované, ubytované, začíname

Ako nám hovoria v informáciách aj organizátori, Soaré je skautský hudobný festival, ktorý je určený aj širokej verejnosti. Takýmto atraktívnym spôsobom sa teda predstavujú menej či viac známi hudobníci, ale aj samotný skauting. Počas festivalu teda malo mnoho ľudí, ktorí do sveta skautingu zatiaľ iba trochu strčili nos, možnosť nahliadnuť, ako to medzi nami vlastne chodí a že nie sme žiadne suché bábovky.
Tesne pred začiatkom akcie sme sa všetci obávali, či nezmokneme. Piatok, 29. apríl, nás však prekvapil a pricestovali sme, niektorí stopom, iní vlakom či autobusom, v peknom slnečnom počasí. Po zaregistrovaní a ubytovaní sa sme zamerali svoju pozornosť na program koncertov.

Piatkové koncerty to poriadne roztočili.

Prvé koncerty

Už prvé piatkové tóny nás po dlhom, vyčerpávajúcom cestovaní príjemne naladili. Kapely pohybujúce sa medzi žánrami ako rock-pop, Rock ‚n Roll, jetro folk, či rock a so zvučnými menami ako Cafe Edit, Simplify, Bublifunk, Šveps či Giant Steps vyhodili zo stoličiek skoro všetkých prítomných. V prestávkach medzi koncertmi nás zabávali súťaže nezvyčajného charakteru, ktorých víťazi boli vždy ocenení nejakou tou vecnou cenou. Pre niektorých sa však cenou stala získaná palička od bubeníka či brnkátko od vystupujúceho gitaristu.

Soaré 2011. Rozhovor s Peou a Aďom.

Pri čajíku do rána

O pol druhej sa brány školy zatvorili a všetci sme okamžite zaspali. No určite. Je pravda, že poctivé jednotky si dopriali nejakú tú hodinku spánku. Niektorí však strávili celé skoré ráno v čajovni Zalesna pri dobrom čaji či horúcej čokoláde a väčšina sa iba tak rozprávala so starými či novými známymi.

Aktívne aktivity

V sobotné ráno sme sa rozospatí vychystali, po raňajkách vo vlastnej réžii, na sobotňajšie aktivity. Je pravda, že vstávanie bolo veľmi nesystematické a dialo sa od rána až do poobedia – to už záviselo na vašej lenivosti. Pre tých viac akčných tu bol kurz sebaobrany, turnaj vo fresbee, či zumba. Umelci si prišli na svoje, keď sa rozhodli navštíviť predstavenie Divadla z pasáže 3xA, či keď sa zúčastnili aktivity s názvom „Guitar hero“. Takí, ktorých zaujala Banská Bystrica ako mňa, na prvý pohľad, si ju mohli podrobnejšie prezrieť na prehliadke mestom. Našli sa aj skauti túžiaci pomôcť, ktorí brigádovali v záhrade nachádzajúcej sa na námestí SNP, či športovci, ktorých lákalo práve slackline, chôdza po lane. Zvedavosť mi nedala a v parku som navštívila účastníkov Poi workshopu, od ktorých by ste však mali udržiavať určitú bezpečnú vzdialenosť ak nechcete dostať po nose.

Medzi sobotnými aktivitami malo svoje miesto aj freesbee.

Do vyskákania a ešte ďalej

Napriek všetkému druhu aktivít, ktoré ste mohli na Soaré vyskúšať a tomu, že má propagovať kultúru medzi mladými je to stále festival predovšetkým vytvárajúci priestor pre hudobníkov. Preto už cez neskoré sobotné poobedie, poprípade skorý sobotný večer vystupovala prvá kapela Aparát z Bratislavy, nasledovaná kapelou Jamestown a Maringotkou, ktorej hudba nás priam nútila vyskákať sa až k úplnej únave. Skákalo sa ďalej a kapely sa striedali a vystupovali nové, ako Gemini77, Balkanansambel, Sto múch (z ktorých ma tých pár múch, čo boli na pódiu naozaj prekvapilo). Záver skvelého a nezabudnuteľného večera patril kapele, ktorú sme mali možnosť na Soaré privítať už v minulosti a teda zloženiu nazývajúcemu sa Náhodní známi. Chalani z kapely mali pre nás prichystané aj prekvapenie a to krst ich nového CD priamo na festivale. A tak skončil tohtoročný skautský hudobný festival Soaré.

Jamestown. Autor fotografií: Marián Suvák

Jamestown.

Sto múch.

Náhodní známi.

Deň bohužiaľ posledný

Čo by sme mohli na záver tejto akcií vytknúť? Jedine to, že netrvala dlhšie a možno ešte ružový identifikačný náramok – aj keď ho mám stále na ruke (prepáčte všetci, ktorí máte radi ružovú, je to iba môj osobný názor). S radosťou hodnotím „skvelé“ a o rok hádam opäť! Preto milí bratia a sestry, ktorí ste sa tento rok ulakomili a nechali ste si tento aprílovo-májový víkend pre seba, na budúci rok príďte a zažijete toto všetko s nami.

[quote]Baška Cicoňovjé: Soaré Fjúčr Vižn ako som to v jednej súťaži medzi koncertmi povedala iba 9 krát za minútu kludne by som to opakovala niekoľko minút stále dookola .Na soaré som bola prvý krát ale nesklamalo dokonca až prekvapilo. Som rada že som sa zúčastnila a mohla zažiť také skvelé chvíle a to aj s minimom spánku ! 😀 teším sa aj na budúci rok :)[/quote]

[quote]Michaela Leštáková: Soaré 🙂 všade bolo plno skvelých ľudí, ktorí ostatných neodsudzovali, nesmiali sa na druhých, všetci sa zabávali a tak ďalej, proste absolútna otvorenosť a sloboda mysle; preto bolo toto už moje tretie Soaré a určite nie posledné. Nezabudnuteľný zážitok a veľmi príjemný. (a na záchodoch bol stále papier! 😀 to už aký luxus, u nás v škole máme len 2x do týždňa)[/quote]

[quote]David Dejf Fendak: Za celu dobu Soaré som naspal asi 3 hodiny, mierne som ochorel, na koncertoch získal svalovicu na celé telo, no toto všetko bola len mala „cena“ za to, aké to bolo skvelé 🙂 Spoznal som kopec ľudí, užíval si atmosféru, vypil litre kofoly a zopakoval by som si to hoci aj ďalší víkend. :)[/quote]

[geo_mashup_map]