Biela Stuha 2011

Akcia
1142

Vyzleč sa, ináč zomrieš! Táto veta zaznela pri mimoriadnom výkone kúrenia nášho autobusu do Banskej Štiavnice. Už pri nástupe do busu sme zahliadli skautov z iných miest, ktorí keďže nás nepoznali, sa tvárili, že nás nevidia.

V krajine zimy a baraníc

Po registrácii a obdržaní červených pások na ruku nasledovali zoznamovacie hry. Pravdupovediac, zapamätal som si asi jedno meno. Počas riešenia takýchto sociálnych problémov nás úvodná scénka všetkých zaviedla do krajiny zimy, vodky a baraníc. Fakty sú nasledovné: Rusko, mesto Irkutsk. Píše sa rok 1917 a ruská vláda ma značné problémy, revolúcia je na spadnutie. Zle je na tom mesto Irkutsk, ktoré súrne potrebuje nové vedenie. Kto bude budúcou vládou? Máme štyri politické strany. Ktorá z nich bude „the best one“ a získa vládu nad mestom? Anarchia? Republikáni? Monarchia? Alebo komunistitická strana Boľševikov? Po scénke sme my, Pukance, zmenili svoju dovolenkovú destináciu z Materského centra na Letisko. S letiskom máme lepšie skúsenosti – hoc tam spí veľa ľudí v jednej miestnosti, no tých veľa ľudí sa dá aspoň trochu spoznať a narobiť si kontakty napríklad na prepadnutie tábora.

Príprava pretekárskeho vozidla.

Kruté boje za anarchiu

Sobotňajšie ráno. Pomaly sa prebúdzame na známu ruskú melódiu. Započul som výkrik „Rozcvička!“, tak sme všetci naliezli späť do spacákov a tvárili sa, že letisko je akustická slučka kam sa zvuk nedostáva. Po raňajkách sa na Červenej studni konal náš vojenský výcvik ako príprava na revolúciu. Nepozorovane prebiehať cez nepriateľské územie, previezť postrelenú súdružku, postaviť most bez akéhokoľvek plánu len za pomoci vysielačky, zlepšiť svoje výkony v psích záprahoch… Vytrénovaní sme zišli späť do skautského domu obnoviť naše sily obedom a po miernej prestávke sme opäť vyšli do ulíc bojovať za anarchiu – získavať hlasy od našich voličov. Hrdo sme pritom niesli našu anarchistickú vlajku… bola mierne pozmenená – nemusí hneď voličov odrádzať áčko v kruhu. Ako to už v politike býva, zorganizovali sme si aj pár volebných mítingov, kde sme oboznámili občanov s našimi plánmi ako zlepšiť život v tomto meste. Keď už všetci občania hlasovali, no hlasov vo volebnej urne bolo stále málo, tak sme zmenili nenásilnú taktiku na zvádzanie krutých bojov v uliciach mesta.

Zapeklitá azbuka

Takmer všetky podstatné informácie o hre boli písané po rusky – v azbuke. Vďaka Ti, Kaja, za to, že chodíš do školy s povinným jazykom ruským! Veľmi dobre sa beží, priam vznáša, ak ste namotivovaní na hru. Nás dokonale motivovalo, že sme prišli na miesto, kde mala každá strana krabičku so svojím názvom a vyvrcholením prvého dňa hry vo vnútri. Všetky krabičky boli doposiaľ zapečatené – sme prví! V krabičke bol text, z ktorého sme vyčítali informáciu, že so svojou ruskou spojkou sa skontaktujeme zajtra. Čo?! Červená studňa? Zase? Ehm, no takpovediac som materialista, takže som sa pokúsil vyburcovať zvyšok tímu, že tam chceme ísť, že je tam kopec disciplín za body, že tam bude zábava. Môžem sa pochváliť- na Červenú studňu sa dostavil kompletne celý tím Anarchisti 1. Naozaj sa nám tam oplatilo ísť. Všetky hry nám hrali do karát: Buldog, Frisbee, Pakobal (iná verzia futbalu) a nakoniec Fľaša. Vo fľaši sme bezkonkurenčne vyhrali. Niet divu, je to predsa elitná hra nášho zboru 135. Javor Pukanec.

„Vyhlasujem stanné právo.“

Strhnite vlajku!

Nedeľa poobede – vyvrcholenie celého deja v podobe mestskej hry. Doteraz získané body sa premenili na peniaze, za ktoré si kúpime mapu, postavu ktorá nás bude sprevádzať a iné dôležité veci. Vzhľadom na to, že sme v tíme mali dve osoby, ktoré v Štiavnici bývali, sme nemuseli investovať do podrobnej mapy. Za ušetrené peniaze sme si mohli dovoliť postavu-pomocníka. A nie jednu…Dve! Teraz sme sa fakt cítili nadradene. Nebudem tu mrhať slovami aké poznávacie úlohy sme museli plniť, vám postačí, že sme sa nepohli z miesta. Všetky úlohy sme vedeli bez akéhokoľvek bádania! Okrem toho sme získali späť aj svoju vlajku, takže sme plnohodnotne vybavený tím, ktorý je pripravený prevziať vládu nad mestom. Počkať, jeden háčik. Treba nájsť symbolickú radnicu mesta a udržať svoju vlajku vyvesenú na stožiari. Strhla sa neľútostná bitka o vládu mesta. Vojaci umierali na desiatky. Pred nemocnicou sa tvorili dlhé rady. Zrazu nastal ten bod zlomu – niežeby bola vlajka anarchie stiahnutá. Ona bola strhnutá a neznámou osobou zahodená na vopred neurčené miesto. Šancu na výhru sme týmto pádom stratili – niet vlajky, niet víťazstva. Sklamanie… Keď sa však na Skautskom dome spočítali všetky body, vysvitlo, že vládu nad mestom Irkutsk preberá… Anarchia! Ovácie, gratulácie, ceny…

Zvyšok večera si obyvatelia zvolili možnosť zábavy aká im najviac vyhovovala – vládla predsa anarchia – skautská diskotéka, Bang, debaty s čajíkom pri peci..

Tak teraz dúfam, že sa na Bielej Stuhe v Banskej Štiavnici stretávame aj budúci rok, pretože Biela stuha je…Ech, čo vám tu budem tlačiť kaleráby do hlavy cez písmenká. Bielu Stuhu treba zažiť!