Ponitrie 2010 – veľká akcia v malom?

Akcia
586

Po pár rokoch (presnejšie dvoch) sa k nám, ako nám hovorí aj infobook z rúk organizátorov, vrátila citujem „stará overená klasika v podarí 14. Zboru Prievidza“ tento rok situovaná v okolí dediny Nedožery-Brezany, ktorá je od Prievidze vzdialená necelých 6 km. V priestoroch lúky, ktorá by sa dala označiť ako celkom zaujímavá na stanovanie, vyrástli v priebehu piatkového popoludnia, či už náš zborový stan, ktorý slúžil po dobu trvania celej akcie ako úkryt, ako aj stany bojovníkov bielej kráľovnej.

Akcia Ponitrie 2010 by sa dala nazvať aj: „Spoznaj 14. Zbor Prievidza“, ale to nikomu neprekážalo. S nízkym počtom bojovníkov sme sa všetci vyrovnali a boli spokojní s tým čo máme- riadime sa predsa známym „Je lepšie mať 10 vynikajúcich bojovníkov ako 100 slabých“- a to sme teda my mali. Treba podotknúť, že v dobe príchodu organizátorov a staffu na lúku slnko pieklo a v čase keď prišli prvý bojovníci začínalo popŕchať a neskôr celkom kvalitne liať a to hlavne vtedy, keď sme si všetci chceli dostavať svoje víkendové príbytky.

Zvyšok piatkového dopoludnia a večera bol síce strávený v párty stane, ktorý bol náhradou za hangár, ale čas spríjemňovalo ako premietanie filmu, ktorý inšpiroval tému tejto akcie, tak aj koncert začínajúcej kapely pozostávajúcej zo skautov z Prievidze, ktorí sa hrdo nazývajú „Fakers“. Napriek počiatočnej nervozite hudobníkov sa zábava na koncerte rozprúdila a vpredu si pár odvážnych skautov spoločne zaskákalo na známe melódie. Večer uzatvoril už spomínaný film z produkcie kontroverzného režiséra Tima Burtona.

koncert skupiny fakers

Do sobotného rána nás opäť privítal dážď. Odhodlane sme sa podujali na hľadanie najlepšieho tímu, ktorý by bol schopný vyhrať bitku o bielu kráľovnú. Súťažiaci si napriek dažďu signalizovali správy, zaplávali si so surfom na vodách neďalekej priehrady, zdolávali opičiu dráhu, či trénovali maskovanie v teréne, varili čaj a inak hrdinsky preukazovali svoje kvality bojovníka bielej kráľovnej. Premočený, ale s úsmevmi na tvárach navštevovali obyvateľov Zázračnej krajiny a plnili ich úlohy. Niektorým sa podarilo chytiť Bieleho králika a všimnúť si Aprílového zajaca ktorý, ako sme sa na konci dňa dozvedeli bol pre niektorých bojovníkov neviditeľný napriek vypchávke z dvoch vankúšov, ružovému chvostíku a skvostným ružovým uškám(pozn. autora: staffák bol na tomto stanovisku celkom dobrovoľne 😉 ). Na pravé poludnie, čiže v momentoch kedy by nám malo pripekať na chrbát poludňajšie slnko, sme si dali prestávku a vychutnali si sľúbený guláš.

A napokon nastal čas rozhodujúcej bitky. Už sme poznali tím najlepších bojovníkov, ale ešte sme nevedeli kto z nich sa stane triumfátorom a postaví sa proti bojovníkovi červenej kráľovnej. Za pár minút sa lúka premenila na bojové pole. Vymýšľali sa stratégie a techniky boja a obrany, sústredilo sa do zvláštnych útvarov a hlavne: hľadala sa naša Alica. Po urputných bojoch proti armáde „červených“ bolo nebezpečenstvo zažehnané a „biela lady“ zachránená našou hrdinkou. A tak všetko dopadlo ako malo, presne ako v starých známych rozprávkach.

V sobotu navečer sa na chvíľu vyjasnilo a podvečerná omša bola sprevádzaná pohľadom na zapadajúce slnko. A ako to vždy s nami býva, správnu skautskú akciu sme ukončili správnou skautskou vatrou. Pri dohárajúcom ohni ešte dlho zneli piesne a rozhovory až napokon po dlhých hodinách sme všetci svorne počúvali už iba padajúci dážď. Bitka o bielu kráľovnú bola ukončená, červená armáda porazená, tohtoročné dobrodružstvo naplnené.

Ranné lúčenie bolo o to ťažšie, o koľko nás bolo menej. Skladali a sušili sa stany, vymieňali sa e-mailové adresy, sľubovali návštevy. Práve pre toto všetko nám počtom účastníkov síce menšia, ale o to osobnejšia a rodinnou atmosférou naplnená akcia úspešne zakončila letné prázdniny. A k tomu sme si všetci prakticky vyskúšali jedenásty bod skautského zákona : „Skaut je nepremokavý“ 😉 Preto dúfame, že sa uvidíme aj budúce letá, možno aj vo väčšom počte.

 

[geo_mashup_map]